Hoci je táto historická skutočnosť sporná, žene sa po 226 rokoch dostalo aspoň trocha zadosťučinenia. Vláda švajčiarskeho kantónu ju rehabilitovala a ešte pridá 140-tisíc švajčiarskych frankov (viac ako 2,6 milióna Sk) na divadelné predstavenie o osudoch údajnej čarodejníčky. Švajčiarka bola s veľkou pravdepodobnosťou milenkou lekára Jakoba Tschudiho, v ktorého dome slúžila. Keď mu už tento vzťah nevyhovoval a hrozil škandál, muž sa Göldiovej zbavil.
Honbe na čarodejnice padlo počas niekoľkých storočí za obeť
približne 50-tisíc ľudí, podľa niektorých údajov to mohlo byť až
stotisíc. Približne tri štvrtiny boli ženy, väčšinou staršie.
"Tieto procesy sa začali okolo roku 1400 ako dôsledok zbližovania
názorov cirkevných predstaviteľov s dávno rozšírenou vierou bežných
ľudí, že je možné niekoho začarovať," povedal pre Pravdu Robin Briggs z
Oxfordskej univerzity. "Vrchol honby na čarodejnice prišiel v západnej
Európe v rokoch 1580 až 1630 v časoch veľkých ekonomických a sociálnych
problémov," pripomína historik.
Hľadanie vinníkov za všetko zlé, čo sa deje, malo v stredovekej
spoločnosti veľa spoločného s antisemitizmom. "Vytvorila sa akási
armáda intelektuálov, ktorí sa snažili potierať kacírstvo. Keď sa jej
podarilo zatlačiť do exilu Židov, obrátili svoju nenávisť na iných,
ktorí sa vymykali z bežných noriem, ktoré si stanovili." povedala pre
Pravdu historička Diane Purkissová. "Ľudia na tvrdenia, že sú obklopení
vyznávačmi diabla, ochotne pristali, veď v mágiu verili," uviedla
Briggsova kolegyňa.
Obcovanie s diablom, uhranutie, spôsobenie neplodnosti či neúrody. To
boli bežné obvinenia. Synonymom pre procesy s bosorkami sa stalo dielo
Kladivo na čarodejnice, ktoré vyšlo prvý raz v Nemecku v roku 1487.
Podľa Purkissovej sa však jeho vplyv na procesy preceňuje a odmietali
ho dokonca aj mnohí inkvizítori. Dielo je výrazne založené na nenávisti
k ženám, Briggs však upozorňuje, že vo väčšine prípadov ženu z
používanie magickej moci obvinila iná žena.
"Už dávno pred kresťanstvom sa vo veľkej časti Európy pripisovali
čarodejné sily viac ženám ako mužom," tvrdí Ronald Hutton z Bristolskej
univerzity. "Verilo sa tiež, že ženy ľahšie podľahnú zvodom diabla,"
dodáva aj Brian Levack z Univerzity v texaskom Austine. "Okrem toho
však vraj ženy ovládali rôzne nadprirodzené praktiky z tak povediac
praktických dôvodov. Boli kuchárky a neraz nahrádzali aj doktorov,
preto mali byť schopné uvariť rôzne čarodejné lektvary. Tie mohli
liečiť, ale aj zabíjať," vysvetlil pre Pravdu Levack, ktorý napísal
knihu Hon na čarodejnice v ranej modernej Európe.
Ďalším symbolom procesov sa stala horiaca hranica, na ktorej upaľovali
bosorky zaživa. "To sa však stávalo len veľmi zriedkavo. Obeť najprv
zašrktili, až potom jej telo spálili. V Anglicku bosorky vešali, ide im
zase stínali hlavy," povedal pre Pravdu Hutton, autor diela
Čarodejnice, druidi a kráľ Artuš.
Odborníci tiež upozorňujú na ďalšiu historickú nepresnosť. Aj keď za
prvotný hon na čarodejnice bola zodpovedná katolícka cirkev, na mnohých
miestach sa im jej protestanti vyrovnali. "Počas vrcholiacich procesov
okrem toho na smrť odsudzovali najmä svetské súdy," tvrdí tiež Briggs.
"Španielska inkvizícia upálila v svojej histórii iba dve bosorky,"
pridáva prekvapujúcu skutočnosť Purkissová.
Ženy stále obviňujú z čarodejníctva
Honba na bosorky sa neskončila stredovekom. Na mnohých miestach Afriky
a Ázie pokračuje dodnes. Ľudia tam stále veria, že im iní môžu ublížiť
použitím nadprirodzených síl. Allison Bergová v roku 2004
nakrútila kritikmi oceňovaný dokumentárny film Čarodejnice v exile. Ten
rozpráva príbeh žien z Ghany, ktoré po obvinení z čarodejníctva musia
žiť mimo spoločnosti v špeciálnych táboroch.
Zlepšila sa situácia v Ghane, odkedy ste nakrúcali svoj film, alebo je tam obvinenie z čarodejníctva stále bežné?
V krajine došlo k niektorým zmenám. Ide to však veľmi pomaly, hoci ma
to až tak neprekvapuje. V Ghane však už pôsobí viacero organizácií
zaoberajúcich sa osudom týchto obvinených žien, ktoré spoločnosť
vyobcovala. Pracujú s nimi, ale zároveň sa snažia pomocou náučných
programov presviedčať ľudí, že je úplne nezmyselné takto ženám
ubližovať. K týmto prípadom dochádza v odľahlejších oblastiach, kde je
tiež veľmi dôležité podporovať vzdelávanie dievčat. Ženy si musia
uvedomovať svoje práva a možnosti.
Pre ľudí v Európe to asi
znie zvláštne, že v 21. storočí môžu nejakú ženu vyhlásiť za bosorku a
dokonca ju za to potrestať. Ako je možné, že k tomu dochádza?
Väčšina obetí sú staršie ženy. Tak ako to bolo aj v minulosti.
Obvinenie z čarodejníctva je hľadaním obetného baránka, keď veci v
spoločnosti nejdú tak, ako si to predstavuje väčšina.
Mal by svet tomuto problému venovať viac pozornosti?
Som o tom presvedčená. Nedeje sa to len v Afrike. Keď som dokončila
svoj film Čarodejnice v exile, začali mi ľudia hovoriť, že je to
problém aj v Indii. Obviňovanie z bosoráctva je častejšie, ako by sme
si mysleli. Deje sa však v oblastiach ďaleko od nášho záujmu. Tieto
regióny potrebujú ekonomický a sociálny rozvoj. Som presvedčená, že
potom sa počet prípadov honby na bosorky zníži.
Vyšlo v denníku Pravda 05. 09. 2008











