Syn dosiahol to, po čom túžil otec. Ian Fleming plánoval, James Bond vykonával. Tak ako v skutočnom živote. Fleming pripravoval počas druhej svetovej vojny v Námornej spravodajskej službe smelé plány, ktoré však vykonávali iní, hoci sa Fleming na nich neraz chcel priamo podieľať. Väčšinou však musel zostať za písacím stolom. Rovnako ako pri tvorbe kníh, keď do nebezpečenstva posiela agenta 007.

Agent 007. Takto si ho predstavoval a nakreslil Ian Fleming (hore).

Fleming by sa 28. mája dožil sto rokov. Zomrel 12. augusta 1964 vo veku 56 rokov. Prostredníctvom slávneho literárneho hrdinu je však nesmrteľný. Volám sa Bond. James Bond. Dve vety, ktoré aspoň raz v živote asi počula väčšina obyvateľov planéty Zem.

Písať Flemingov životopis je to isté, ako dávať dokopy fiktívnu životnú dráhu Bonda. Majú rovnakú výšku, váhu, vlasy. Chodili do rovnakých škôl. Študovali na prestížnej chlapčenskej strednej škole v Etone, kde je v súčasnosti ročné školné okolo 1,3 milióna korún. V luxusnom živote si vychutnávajú tie isté veci, ale obaja majú radi na raňajky obyčajnú praženicu s kávou. Postupujú vo vojenskej kariére na hodnosť námorného veliteľa, ktorú dosiahol Fleming. Bonda preto nikdy nepovýšili. Fajčia, pijú, behajú za ženami, ale nesprávajú sa k nim príliš dobre. Fleming mal sadomasochistické sklony a Bond, prinajmenšom v románoch, neváha nepriateľky aj milenky udrieť.

Otec Bonda pracoval pred svetovou vojnou ako burzový maklér a tiež ako novinár v Moskve. Pre vypuknutím konfl iktu sa stal asistentom šéfa Námornej spravodajskej služby Johna Godfreyho. Naplánoval viacero akcií v boji s Nemcami. Slávnou sa stala najmä útočná jednotka, ktorú Fleming vytvoril a hovoril jej Červení Indiáni. Jej príslušníci zbierali informácie v tyle nepriateľa.

Počas služby sa na Gibraltári stretol s americkým agentom Williamom Donovanom, ktorý má zásluhy na vytvorení Ústrednej spravodajskej služby. „Nie je príliš známe, že Fleming Donovanovi pri formovaní CIA priamo pomáhal. Načrtli spolu, ako by mala agentúra fungovať,“ povedal mi Charles Helfenstein, ktorý sa podieľal na archivovaní Flemingových dokumentov.

Fleming napísal aj jednu knihu pre deti s názvom Chitty Chitty Bang Bang, ale na misie posielal najmä agenta 007. Ten sa objavuje v 14 románoch a viacerých poviedkach. Flemingových diel sa predalo milióny výtlačkov. V Amerike najskôr knihy neboli úspešné. V roku 1961 sa však prezident John F. Kennedy priznal, že medzi jeho obľúbené romány patria Srdečné pozdravy z Ruska a nový rebríček bestsellerov bol na svete. „Bond nie je hrdina. Ani som ho nevytvoril ako niekoho, koho môžete mať veľmi radi, alebo ho bezvýhradne obdivovať. Nie je zlý človek, ale je nemilosrdný a pôžitkársky. Má rad boj a vie si vychutnať aj získané ceny,“ povedal raz Fleming. „V skutočnom svete tajných služieb by neprežil ani sedem sekúnd,“ smial sa.

Dodnes sa vedú debaty o tom, či bol Fleming aj dobrý spisovateľ. Veď písal len špionážne historky, tvrdia kritici. Podľa Stephena Watta, odborníka na dielo britského autora, však treba vidieť aj to, o čom Fleming písal.

„Boli to diela z obdobia studenej vojny, takže išlo často o boj medzi Západom a Sovietmi. Fleming však ukázal aj inú stránku. V 50. rokoch predvídal, aké nebezpečenstvo budú znamenať teroristické skupiny. Opísal útok chemickými a biologickými zbraňami, ktoré sa dostali do súkromných rúk. Zdá sa, že v 21. storočí, žiaľ, môžeme ešte lepšie chápať jeho diela. Je to realita, v ktorej žijeme,“ povedal mi Watt, ktorý pôsobí na univerzite v Indiane.

Vyšlo v denníku Pravda 03. 05. 2008