Václav Pravda, foto autor.

Bol tento ročník Festivalu Fantázie niečím výnimočný?

- Výnimočný bol tým, že rozmýšľame o tom, že to už robiť nebudeme.* V takom stave sme doposiaľ nikdy neboli. Dôvod je jednoduchý. Ako sa táto akcia rozrástla, prestáva byť zvládnuteľná amatérskym spôsobom. My sa tomu venujeme po večeroch, po víkendoch, zadarmo. Budeme hľadať cestu, ako z toho von. Aby sme s tým nemuseli skončiť, ale aby sme sa zároveň nezbláznili. Tento Festival Fantázie (FF) bol samozrejme špeciálny aj množstvom programu, ktorý ponúkol. V tomto roku sa jeho otvorenie uskutočnilo zároveň s koncertom Říčanského komorného orchestra. Bol tu aj prvý pokus o rockový festival, ponúkli sme divákom aj niekoľko divadelných hier a mnoho ďalších bonusov, vrátene špeciálneho zahraničného hosťa. To všetko tu v predchádzajúcich ročníkoch nebolo.

* (Toto interview vzniklo 7. júla 2005. Celková návštevnosť FF 05, ktorý sa konal v dňoch 1. – 10. 7. v Chotěboři, bola 1 220 účastníkov. Priemerne sa zdržali na festivale štyri a pol dňa, čo podľa riaditeľa skvele potvrdzuje koncepciu fantastickej dovolenky. O organizovaní FF 2006 nie je ešte rozhodnuté, stane sa tak najneskôr do konca novembra. Do tej doby sa ale pokračuje v úvodných prípravách a hľadá sa nový model organizácie. Na webových stránkach FF sa aj teraz mnohé veci menia, lebo v termíne 27. – 30. 10. sa pripravuje Avalcon Špeciál. – poznámka autora)

Kde sa zrodil váš záujem o fantasy a sci-fi?

- V roku 1993 som bol na prvej podobnej akcii v Šumperku na tzv. Parcone. To je národný česko-slovenský con, (z anglického convention – stretnutie fanúšikov). Koná sa vždy na inom mieste, podľa toho, ktorý kandidujúci klub vyhrá právo ho usporiadať. Zapáčilo sa mi to. Napadlo mi, že si tiež založím klub, aby som sa mohol čosi podobné zorganizovať. To sa mi – spolu s ďalšími ľuďmi - podarilo. Začali sme vydávať fanzine – amatérsky fanúšikovský magazín, chodili sme na porady sci-fi klubov a napokon sme si povedali, že si pripravíme nejakú vlastnú akciu a už sa to viezlo…

Tomu všetkému predchádzala moja záľuba vo fantastike, sci-fi či hororoch. Od malička som veľa čítal. Pamätám si, že mi v knižnici nechceli požičiavať 14 kníh na 14 dní. ☺ Čítal som prakticky všetko a postupne ma začali fascinovať predovšetkým fantastické svety, v ktorých si autori vymýšľali nové a nové možnosti. Páčilo sa mi to vo všetkých podobách. Napríklad hrdinská fantázia. Tu si človek môže predstavovať, že je bájnym hrdinom, vládnuci mečom a trestajúci zlo, čo v obyčajnom živote nie je možné. ☺ A potom je tu tiež sci-fi, kde sa dá ponoriť do vzťahov ľudstva s mimozemšťanmi a ich civilizáciami. Vďaka sci-fi môžete premýšľať o vesmíroch, kde vládnu iné fyzikálne zákony a kde sa všetko deje trochu ináč. Fantastika však môže mať i podobu detektívky či westernu. Pôvodne som sa zaujímal predovšetkým o Julesa Vernea, Františka Běhounka a ďalších autorov klasickej vedeckej fantastiky. Jedným z impulzov bol aj časopis ABC. Na jeho zadnej stránke sa vždy nachádzal nejaký comics. Keď som začal ABC čítať ako chlapec, ten comicsový príbeh bol práve sci-fi.

ABC mladých technikov a prírodovedcov si dobre pamätám aj ja. Je svojím spôsobom legendárne. Vyrástlo na ňom mnoho detí, najmä chlapcov, ktorý sú už dávno dospelí…

- Samozrejme ABC je teraz tenšie, drahšie, povrchnejšie, ale stále je to titul, ktorý, keď budem mať staršie dieťa, budem opäť kupovať. Napriek zmenám sa to nedá vôbec porovnávať s drvivou väčšinou časopisov, ktoré sú určené pre deti a mládež.

Čoho z oblasti fantastiky ste fanúšikom vy?

Priznám sa, že som v podstate prestal čítať a nepozerám ani filmy, takže ani neviem, čo sa mi páči. ☺ Za tie roky, čo organizujeme festival, si to už vlastne ani nepamätám. Dnes neprečítam 14 kníh za 14 dní, ale bol by som rád, keby som to pri všetkých povinnostiach stihol aspoň za rok. Ak by som si mal vybrať niečo z minulosti, tak by to bola séria Star Treku s Jeanom-Lucom Picardom, Isaac Asimov a jeho Nadácia, Roger Zelazny – séria Amber, Duna a z fantasy samozrejme Pán prsteňov.

Boli ste spokojní s tým, ako tento príbeh preniesol na plátno Peter Jackson?

Boli ste spokojní s tým, ako tento príbeh preniesol na plátno Peter Jackson?- Nikdy som nebol až takým fanúšikom, čo pozná každý detail, takže ma až tak veľmi neznervózňovalo, keď niečo nebolo presne také, ako v knihe. Ten film je úžasné dielo. Mali sme tu možnosť, v spolupráci s distribútorom, pozrieť si jeho rozšírenú verziu. Aj keby to bolo dvakrát tak dlhé, ešte stále by to nebolo nudné. Mám Jacksonovi za zlé iba to, že to nakrútil len v troch trojhodinových dieloch. Mohol spraviť šesť častí po dvoch hodinách. Čas naviac, ktorý by získal, by mu umožnil vysvetliť niektoré detaily. Orezávanie takéhoto materiálu musela byť veľmi ťažká práca.

Prečo sa dospelý človek - ako vy - s istým spoločenským postavením, (Václav Pravda je manažérom vzdelávacieho centra spoločnosti Hewlett Packard), venuje fantázii vo všetkých podobách? Veľa ľudí nad niečím takým iba ohŕňa nos a klopká si veľavýznamne na čelo.

- Ľudia majú rôzne predsudky voči ľuďom, ktorí sa zaoberajú fantastikou. Myslia si o nich, že veria v UFO a že vo všetkých svetielkach na oblohe vidia iba lietajúce taniere. To je smiešne. Tento pohľad podporujú aj mnohé médiá, pre ktoré znamená sci-fi automaticky UFO. Ľudia si vytvárajú škatuľky typu – „to je ten blázon, ktorý skúma kruhy v obilí“. Mnoho fanúšikov science-fiction pripúšťa existenciu mimozemských civilizácií, ale nevidí za každým stromom nejakého ufóna, ktorý ovplyvňuje, alebo ovplyvňoval život na Zemi. To je celkom podstatný rozdiel. Okrem toho, prívrženci sci-fi si zo samých seba i z toho čím sa zaoberajú, robia radi „srandu“. Je to presný opak ufológov, ktorí tým veciam úplne veria a nie sú schopní pripustiť, že to celé nemusí byť až také vážne.

Festival Fantastiky je toho príkladom. Nie sú tu žiadne „superodborné“ prednášky, je to najmä o zábave. Na druhej strane ale treba povedať, že ľudia sa tu môžu dozvedieť veľa nových informácií. Ide teda o akési „vzdelávacie kurzy“. Je jasné, že teraz by niekto mohol oponovať – tie nové poznatky sú úplne zbytočné, veď učiť sa, aké motory majú lode zo Star Treku je v praktickom živote nanič. Ale človek, ktorý sa o to zaujíma, si cvičí myslenie, začleňuje sa do nejakej skupiny, učí sa trocha samostatnosti, lebo na FF sa musí celý týždeň starať sám o seba. To je dôležité najmä pre mladších. Určite je to lepšie, ako by sa tie dievčatá a chlapci niekde flákali po sídlisku alebo robili ešte niečo horšie.

Má FF nejaký ohlas i v zahraničí, spolupracujete s niekým konkrétne?

- Boli by sme radi, keby nás navštevovali i fanúšikovia zo zahraničia, ale problémom je jazyk. Keďže to robíme dobrovoľne, nemáme dostatok času na to, aby sme robili napríklad anglické alebo poľské mutácie stránok. Rovnako nie sme schopní pre nich pripraviť akcie tak, aby si to užil aj niekto, kto češtine nerozumie. Zostavovanie programu je celkovo dosť zložitá záležitosť, obzvlášť, keď nám tu beží desať rôznych línii od rána do noci v niekoľkých sálach i budovách. Ak by sme popri tom mali zabezpečovať napríklad na každú hodinu jednu anglickú prednášku, tak by sme to asi nezvládli. Niečo také sme robili v roku 2002 na festivale Eurocon, ktorý putuje po európskych mestách. Bolo to šialené, ale tento prvý Eurocon v Česku sa nám vydaril.

Na vlastnej koži som zažil príjemnú a pohodovú atmosféru, ktorá na FF vládla. Keď uvažujete nad tým, že to už ďalej nebudete robiť, nie je toto práve impulz, ktorý hovorí za pokračovanie?

- Je skvelé, keď človek okolo seba vidí ľudí, ktorých niečo baví, ktorí niečomu rozumejú a zapájajú sa do rôznych aktivít. Kvôli tomu to chceme organizovať i naďalej. Sú tu ale administratívne tlaky a náklady rastú do neuveriteľných výšok. Jednoducho za každú „blbosť“ sa už dnes musí platiť. Účastníci nechápu, že to, čo predtým bolo zadarmo, lebo sme si to niekde požičali, si dnes musíme kúpiť, aby sme to vôbec mali. Snažíme sa získať veľký počet fanúšikov, chceme, aby boli maximálne spokojní, ale to si vyžaduje enormné množstvo práce. Z toho kruhu nevidíme cestu von, pokiaľ sa to bude robiť rovnakým spôsobom. Atmosféra je tu naozaj skvelá, nemali sme tu žiadne konflikty. Keď si to porovnáte s nejakými rockovými koncertmi, alebo diskotékami, tak je to „nebe a dudy“. Potrebujeme však získať ďalších a trochu starších spolupracovníkov. Ďalšou snahou je získať sponzora, ktorý by nám umožnil zaplatiť mnohé veci. Len tak pre ilustráciu: Vlastnými rukami sme sprevádzkovali osem rokov zavretý hotel. Pracovali sme na tom päť víkendov. Pomáhali nám pri tom dievčatá a chlapci z gymnázia. Niektorí mali iba 14 rokov a menej. Doslova tam celé dni iba dreli, drhli osem rokov zanesené záchody, aby mali účastníci festivalu kde prespať. Tá budova nie je ani oficiálne otvorená, ale ľudí sme tam ubytovali. Na to, že je to tam iba vymaľované, na dlážke je položený starý koberec a v stenách sú diery si však nikto nesťažoval.

To fanúšikovské zanietenie FF veľmi pomáha. Prednášky sú platené symbolicky, aby tam vznikol určitý pocit zodpovednosti, tak, aby sa to čo najviac sprofesionalizovalo. Ide ale o honoráre, ktoré sú oveľa nižšie, ako na odborných konferenciách. V Česku beží mnoho takýchto akcií, ktoré majú dva-tri súbežné programy a konajú sa dva-tri dni. Motá sa okolo nich tím profesionálov, ktorí to robia na plný úväzok. Tu máme 10 dní kombináciu prednášok, hier, súťaží, divadelných predstavení. Keď slovo con použijem v zmysle konferencia, tak sa možno len čudovať, že to stále funguje. Takže sa vrátim, k tomu zanieteniu, ako na strane usporiadateľov, tak na strane návštevníkov. Z hostí sem pravidelne chodí napríklad Ondřej Neff, ktorému by nenapadlo, aby si tu žiadal nejaký honorár. Zaplatíme mu cestu. Aj ďalší hostia z iných krajín sa správajú rovnako.

Čo teda takáto akcia stojí vo finančnom vyjadrení?

- Vstupné na jeden deň bolo 130 Kč. Keď to budeme robiť na budúci rok znova, bude to už viac. Ale mohli ste si kúpiť vstupenku na viac dní a potom bola lacnejšia a mali sme v ponuke aj ďalšie zľavy. Napríklad pre takzvané sirény. To bolo pre tých, ktorí sem nalákali nejakého nováčika, ktorý zaplatil menej. V priemere tu boli ľudia štyri-päť dní, za čo dali necelých päť stoviek, a takých je asi tisíc. Takže sa to dá krásne zrátať. Na druhej strane zabezpečujeme ubytovanie, stravovanie, dopravu, rôzne skupinové zľavy, špeciálne prednášky. Tam to už lieta v desiatkach a státisícoch korún. Snažíme sa ale o vyrovnaný rozpočet.

Ako to vyzerá s fantastikou v našich luhoch a hájoch a mám na mysli aj Slovensko?

- Ja už ani nepíšem ani nečítam, ako som povedal, takže sa mi to ťažko hodnotí, aké sú trendy. Veľký boom teraz prežívajú oproti knihám seriály a hry. Veľmi letí Stargate. Mladá generácia síce číta, ale menej. Majú väčšie možnosti - aj v technologickej oblasti, ktoré starší fanúšikovia nemajú, alebo najnovšie výdobytky techniky nevedia ovládať. Tínedžeri prídu na FF s notebookom, sťahujú si veci z internetu, vymieňajú si filmy. Robia tiež titulky ku seriálom. Zaujímavé je, že sa nám v tejto akcii podarilo trocha spojiť mladšiu a staršiu generáciu záujemcov o sci-fi a fantastiku. I keď spolu často príliš nekomunikujú, predsa je to len miesto, kde sa aspoň môžu stretnúť. Tí starší už totiž nie sú zďaleka takí aktívni, ako bývali, a tým mladším ich mená prestávajú čokoľvek hovoriť. Slováci sem až tak nechodia, pretože tu začína fungovať aj určitá jazyková bariéra. Na Slovensku existoval Istrocon, ktorý sa ale minulý rok nekonal. Neviem, ako to bude teraz. Myslím si však, že aj tam vzniká problém medzi mladšou a staršou generáciou.

Čo považuje za fantastické v bežnom živote riaditeľ Festivalu Fantázie.

Momentálne som unesený z dcéry Kateřiny, ktorá sa narodila pár dní pred festivalom. Život je fantastický. Pozerám veľa dokumentov, a neprestáva ma udivovať, čo všetko je v prírode možné. Rovnako je fascinujúce vidieť, čo všetko dokázali a dokážu ľudia, bohužiaľ aj záporného. Dúfam, že mi ten pocit úžasu, pocit dieťaťa objavujúceho svet, vydrží po celý život.