Blogy  Hlavná stránka       Albumy
Kategórie
Linky

« Belgium election. Another step to dissolution? | Rozpad Belgicka brzdia kráľ, Brusel a dlhy »

Keď rozvod, tak rozvod. Alebo predsa len nie? Najsilnejšou stranou sa v belgických voľbách stala Nová flámska aliancia. Jej šéf Bart De Wever hovorí, že krajina pomaly, ale isto zmizne. Podľa prvých odhadov získala aliancia vo Flámsku okolo 25 percent hlasov. Spolu by mohli mať separatistické strany až 40-percentnú podporu. Vo Valónsku zase vyhrali socialisti. V Belgicku prakticky neexistuje subjekt, ktorý by pôsobil v oboch častiach krajiny.

Vydalo sa Belgicko na cestu, ktorá sa skončí rozdelením štátu na Flámsko a Valónsko? Britský denník Guardian dokonca v tejto súvislosti pripomenul príklad Česko-Slovenska, ktoré sa v roku 1993 pokojne rozdelilo.

De Wever si budúcnosť Flámska predstavuje v Európskej únii. Mal by to byť však samostatný štát. Značná časť frankofónnych Valónov by zase nebola proti, ak by sa v prípade zániku Belgicka pripojili k Francúzsku. Podľa prieskumov verejnej mienky si však väčšina obyvateľov rozpad štátu neželá.

"Koniec Belgicka v blízkej budúcnosti nehrozí. Volia obyvatelia Novú flámsku alianciu, lebo si želajú oddelenie Flámska? Podľa mňa ide skôr o protestné hlasy," povedal mi belgický politológ Bernard Fournier. "Ľudia sú skutočne unavení z toho, ako Belgicko vyzerá. Platí to pre Flámov, ale aj Valónov," myslí si expert z univerzity v Liege.

"Flámski voliči v skutočnosti nechcú rozpad krajiny," pridáva sa aj ďalší odborník na politickú scénu Pierre Verjans. "Chcú zmenu ústavného systému a viac právomocí pre flámsky región. Preto niekedy podporujú strany, ktoré pomerne ostro vystupujú proti francúzsky hovoriacim občanom. Myslia si totiž, že práve tí im stoja v ceste. Uznávam však, že ak volia Novú flámsku alianciu, v konečnom dôsledku dávajú hlas nezávislosti," vysvetľuje politológ. Flámov žije v Belgicku okolo 60 percent.

Ak sa potvrdia čiastkové výsledky, Nová flámska aliancie by mohla poskladať vládu. De Wever už pred voľbami povedal, že po premiérskom kresle netúži. V záujme vytvorenia vlády by ho mohol ponúknuť šéfovi valónskych socialistov Eliovi Di Rupovi. Podľa agentúry Reuters by sa tak na post predsedu belgickej vlády dostal francúzsky hovoriaci politik po 36 rokoch.

Isté je len to, že v júli preberá Belgicko predsedníctvo Európskej únie a novú vládu ešte určite nebude mať. Po voľbách v roku 2007 sa kabinet podarilo zložiť až za deväť mesiacov. Aj teraz odborníci predpokladajú, že zostaviť vládu bude chvíľu trvať.

V Belgicku sú voľby povinné, nehlasujúci môžu dostať pokutu 55 eur.

Vyšlo v denníku Pravda 14. 06. 2010

 Permalink