Teherán za to dostane jadrové palivo pre výskumný reaktor. Dohoda sa zrodila na rokovaniach iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda s brazílskym kolegom Luizom Ináciom Lulom da Silvom a tureckým premiérom Tayyipom Erdoganom.

„Nastal čas, aby krajiny 5+1 začali rokovať s Iránom na základe čestného a spravodlivého prístupu a vzájomného rešpektu,“ vyhlásil Ahmadínedžád. Štáty 5+1 sú stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN – Amerika, Rusko, Čína, Británia a Francúzsko – a Nemecko.

„Dohoda o výmene, ktorú Irán podpísal, ukazuje, že Teherán je otvorený konštruktívnemu prístup. Pominuli dôvody na sankcie a nátlak,“ citovala agentúra Reuters aj tureckého ministra zahraničných vecí Ahmeta Davutoglua. Otázne však je, čo v skutočnosti dohoda rieši. Po ukážke ochoty rokovať totiž Irán jedným dychom dodal, že bude pokračovať v obohacovaní uránu. Okrem toho pôvodná ponuka medzinárodného spoločenstva z októbra minulého roka znela inak. Predpoklad bol, že by Teherán vyviezol väčšiu časť svojho nízko obohateného uránu do Ruska. To by ho obohatilo na 20 percent, Francúzsko by z neho potom vyrobilo palivové tyče pre výskumný medicínsky reaktor.

„Pred niekoľkými mesiacmi mal Irán okolo dvoch ton obohateného uránu na 3,5 percenta. Medzitým však v procedúre pokračoval,“ pripomína holandský bezpečnostný expert Alfred Pijpers. „Nie som preto veľmi optimistický v tom, či nová dohoda prinesie nejaký výsledok,“ povedal mi Pijpers.

„V minulosti už Irán viac ráz signalizoval, že je ochotný spolupracovať pri riešení otázky svojho jadrového programu a potom sa vrátil k nekompromisnému postoju. Nová dohoda prichádza v čase, keď chcú USA postúpiť v presadení nových sankcií proti Teheránu. Takže je možné, že sa Irán len snaží získať čas,“ myslí si aj Barbara Zanchettaová z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov. „Ak však dohodu splní, mohol by to byť krok smerom k budovaniu istého stupňa dôvery. To je veľmi dôležité pre budúce rokovania s Teheránom,“ povedala mi Zanchettaová.

Vyšlo v denníku Pravda 18. 05. 2010