„Prvý pokus, ako riešiť grécke ťažkosti, mal byť signál pre trhy. Politici v EÚ boli presvedčení, že i napriek veľkosti dlhu budú ich slová stačiť na obnovenie dôvery v schopnosť Grécka splácať svoje záväzky,“ povedal mi Paulo Vila Maior z Univerzity Fernanda Pessoa v Porte. „Lenže rétorické cvičenia zďaleka nepostačovali na riešenie situácie. Preto musel nastúpiť plán B. Tým je finančná pomoc, ktorá má dostať Atény zo zlej situácie. Aj s ňou sa však váha,“ pripomína expert na ekonomickú politiku únie.

Pohľady sa upierajú najmä na Nemecko. Má poskytnúť 8,4 miliardy eur, parlament by mal balíček pre Grékov schváliť už na budúci týždeň.

„Naťahovanie gréckej krízy však v skutočnosti nie je vôbec zlé pre niektorých európskych vývozcov. Preto v Európe existuje aj záujem odkladať riešenie,“ upozorňuje Miguel Otero– Iglesias z Oxfordskej Brooksovej univerzity. „Týka sa to najmä Nemecka, ktoré je pred regionálnymi voľbami. Teraz za jedno euro zaplatíme 1,32 dolára a bolo to až 1,5 dolára. Znamená to veľké plus pre európskych exportérov, najmä nemeckých a francúzskych. Keď sa pozerám na nezamestnanosť v Nemecku, tak vidím, že jednoznačne klesla. Hovorím s nemeckými a francúzskymi priemyselníkmi a oni tvrdia, že grécky problém môže trvať dlhšie. Kým jedni chcú veci vyriešiť rýchlo, iní to nevnímajú tak naliehavo,“ povedal mi expert na politickú ekonómiu.

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn potvrdil, že pôžičky pre Atény budú podmienené znižovaním defi citu. Tvrdé reformy, ku ktorým bude musieť grécka vláda pristúpiť, však v krajine narážajú na odpor. Odbory však súhlasili so zmrazením miezd vo verejnom sektore na tri roky a so zrušením výhod, ako je 13. a 14. plat.

„Z tejto situácie by si mala EÚ zobrať poučenie. Musí presnejšie sledovať rozpočty členských krajín. Európska komisia a Eurostat by mali zodpovedať za preverovanie ekonomických štatistík štátov únie,“ povedal mi Patrick Leblond, špecialista na globálnu ekonomiku. „To, že Gréci manipulovali údajmi, nie je nová vec. Videli sme to už v roku 2004, po olympiáde. Vtedy mala EÚ tvrdšie pomenovať tento problém a ukázať na vinníkov,“ tvrdí expert z Ottawskej univerzity.

„Menová únia v dlhodobom horizonte nefunguje bez hlbšej politickej únie. Európske politické elity si však mysleli, že je možné stavať menovú úniu na základe džentlmenských dohôd. To však bolo len zbožné želania,“ pripomína Otero–Iglesias

Vyšlo v denníku Pravda 30. 04. 2010