Kaczorowski sa narodil 26. novembra 1919 v Bialystoku, neďaleko dnešných hraníc Poľska s Bieloruskom. Po napadnutí krajiny v roku 1939 nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom pomáhal formovať odboj. V roku 1940 ho však zatkla tajná polícia NKVD. Odsúdili ho na smrť, trest mu neskôr zmenili na desať rokov.

Na slobodu sa dostal po tom, čo nacisti zaútočili na ZSSR. Poľskí vojaci a dobrovoľníci mali možnosť dostať sa do armády, Kaczorowski bojoval na Západe. Zúčastnil sa aj na bitke o Monte Cassino v roku 1944 v Taliansku. Krvavý boj o obranné línie pred Rímom pomohli vo veľkej miere vybojovať v prospech spojencov poľské jednotky.

Po vojne, keď Poľsko pripadlo do sovietskej sféry vplyvu, zostal Kaczorowski v Londýne a podieľal sa na práci poľských exilových orgánov. Hoci sa svetový konflikt skončil, tie stále fungovali.
„V Poľsku, samozrejme, nastúpil komunistický režim. Exilovú vládu, ktorá bola po roku 1939 predstaviteľkou krajiny v zahraničí, prestali ostatné štáty uznávať. Pre mnohých Poliakov doma i vo svete však reprezentovala skutočnú vládu. Neprijali tú, ktorú dosadili Sovieti,“ povedal mi expert na poľské dejiny Neal Pease z univerzity vo Wisconsine.

Plameň poľskej slobody horel v Londýne viac ako štyridsať rokov. Kaczorowski sa stal v roku 1989 posledným exilovým prezidentom.
„V roku 1990 sa vrátil do rodného Poľska a novozvolenej hlave štátu Lechovi Walesovi odovzdal prezidentskú pečať a ďalšie symboly štátnosti. Uzavrel tak jednu kapitolu v modernej poľskej histórii,“ pripomenul mi John Micgiel, riaditeľ Východoeurópskeho centra na americkej Kolumbijskej univerzite.

Vyšlo v denníku Pravda 12. 04. 2010