"V deň, keď zomrel Leonid Brežnev, napísal Reaganovi šéf CIA William Casey. V jeho poznámke stálo - Andropov, potom Černenko, potom Gorbačov," povedal pre Pravdu Herb Meyer, ktorý pre Caseyho pracoval.
"V deň, keď zomrel Leonid Brežnev, napísal Reaganovi šéf CIA William Casey. V jeho poznámke stálo - Andropov, potom Černenko, potom Gorbačov," povedal mi Herb Meyer, ktorý pre Caseyho pracoval.

Všetko bolo presne tak, ako riaditeľ tajnej služby predpovedal. Po Brežnevovi zvolili v roku 1982 za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Jurija Andropova, po ňom nastúpil Konstantin Černenko. Nakoniec, presne pred 25 rokmi 11. apríla 1985, Gorbačov.

"Jeho príchod k moci bol pre nás potvrdením faktu, že sovietske vedenie chápe, v akých problémoch je ich krajina. Gorbačov bol pre nich najlepšia šanca na záchranu ekonomickej situácie. A on vždy aj veril, že Sovietsky zväz môže zachrániť pomocou spustených reforiem. Nepochopil, že je neskoro," pripomína Meyer.

Hoci Reagan nazval ZSSR impériom zla, k sovietskym lídrom sa správal s úctou. "Pozdravil každého z nich niekoľkými listami, v ktorých hovoril o úmysloch začať rokovania. Urobil to s Brežnevom, keď nastúpil, potom s ostatnými, a tiež s Gorbačovom. V tom bol jeho prístup rovnaký. Postupne však začal nového šéfa ZSSR vnímať odlišne. A Gorbačov bol naozaj iný typ lídra," povedal mi americký historik Paul Kengor.

"Reaganova vláda sprvoti Gorbačovovi nedôverovala. Britská premiérka Margaret Thatcherová však z neho mala dobrý dojem. Biely dom sa tak otvoril možnosti, že Gorbačov môže prinášať zmeny," potvrdzuje aj expert na dejiny studenej vojny Timothy Naftali, riaditeľ Prezidentskej knižnice a múzea Richarda Nixona.

Už to nebol iba mráz, ktorý prichádzal z Kremľa. Dvaja vodcovia superveľmocí, ktorých konflikt by zničil celú planétu, nachádzali k sebe cestu.

"V jeho tvári a správaní bola srdečnosť. Nielen chladný rám nenávisti, ktorý som videl u väčšiny ostatných predstaviteľov Sovietskeho zväzu, kým som stretol jeho," povedal Reagan o Gorbačovovi, keď sa stretli v novembri 1985 v Ženeve. A komunistický vládca zase o svojom ideologickom nepriateľovi vyhlásil, že je to veľký Američan a veľký líder.

"Tak to chodí vždy. Keď ľuďom upriete základné slobody a potom z nich okúsia, chcú všetky. Bolo to, akoby Gorbačov otvoril magickú fľašu a džin sa z nej dostal a už sa nikdy nevrátil späť," spomínal neskôr Reagan na reformy svojho sovietskeho náprotivku.

"Gorbačovova politika nemala viesť ku koncu Sovietskeho zväzu. Dodnes hovorí, že jeho rozpad ľutuje. Urobil však niekoľko mimoriadnych rozhodnutí, ktoré k tomu viedli. Uvoľňoval slobodu prejavu, tlače, zhromažďovania, náboženského vyznania," vypočítava Kengor. " Snažil sa zachovať ZSSR, ale predsa len v jemnejšej, pokojnejšej podobe. Úplne dobrovoľne tak ukončil stalinizmus a existenciu impéria zla. Za to si zaslúži našu nekonečnú vďaku," tvrdí odborník z vysokej školy v Groove City v Pensylvánii.

Vyšlo v denníku Pravda 11. 03. 2010