„Môj hlas je hlasom odporu proti nim,“ vyhlásil pre agentúru AFP Chalíd Abdulláh vo Fallúdži. V tomto meste žije väčšina sunnitov, ktorí voľby v roku 2005 vo veľkej miere bojkotovali a ešte pred niekoľkými rokmi to bola bašta povstalcov. „Sú ako krysy, strieľajú a potom zmiznú v divočine. Nech sa nám postavia tvárou v tvár,“ povedal na adresu Al–Kajdá 35– ročný muž stojaci v rade pred volebnou miestnosťou.

„Toto je náš osud. Pre nás Iračanov je budúcnosť neznáma, ale dnešné bomby neznamenajú nič,“ vyhlásila pre AFP učiteľka angličtiny Arabíja al– Samaraí v Bagdade. Jej slová sa miešali s ozvenou vzdialených výbuchov a hukotom vrtuľníkov.

Voliť mohlo približne 19 miliónov obyvateľov Iraku a vyberali si zo šesťtisíc kandidátov 86 politických zoskupení. Parlament má v krajine 325 poslancov.

„V tejto chvíli nemá zmysel hovoriť o Iraku ako majáku demokracie na Blízkom východe. Neznamená to však, že sa v krajine nedeje niečo dôležité,“ povedal mi Henri Barkey z Lehighskej univerzity v Pensylvánii. „Ak bude účasť dostatočná, môže to byť začiatok upevnenia pluralizmu v Iraku, ešte stále je však príliš skoro hovoriť o demokracii,“ tvrdí expert na Irak.

Najväčšiu šancu na výhru mala podľa februárového prieskumu Národného mediálneho centra Koalícia právny štát premiéra Núrího Malíkího s približne 30 percentami hlasov. Dobrý výsledok však mohlo s minimálne 21 percentami zaznamenať aj Iracké národné hnutie, za ktoré kandidovali spoločne šiitskí i sunnitskí politici. Podľa výskumov by volebná účasť mala byť viac ako 60 percent. Prvé predbežné výsledky oznámi volebná komisie v priebehu dvoch až troch dní. O zákonnosti volieb by mal do mesiaca rozhodnúť najvyšší súd.

„Irak a medzinárodné spoločenstvo by mali byť veľmi opatrní, pretože najbližšie obdobie bude pre krajinu veľmi dôležité. Stále sa môžu vrátiť veľké násilnosti, ak hlasovanie nebude legitímne. Voľby sú v tomto regióne niečo špeciálne. Iracké politické, ústavne a súdne inštitúcie však musia dorásť na to, aby tento proces poistili. Zatiaľ sa to nestalo“ uviedol mi Ahmed Ali z Washingtonského inštitútu blízkovýchodnej politiky.

"Iračania sú odhodlaní pripojiť sa k medzinárodnému spoločenstvu a hrať dôležitú úlohu v regióne. Na to však musia mať voľby sa sformovať stabilnú vládu. Pre nich je to nová situácia, žiadna krajina sa nemôže stať expertom na demokraciu za sedem rokov," pripomenula mi aj Rachel Schnellerová z Rady pre zahraničné vzťahy. "Čas, keď sa bude vznikať nový kabinet, môžu povstalci, radikáli a kriminálnici využiť na svoje ciele. Neznamená to, že krajina sa vráti k takému stupňu násilností, aký sme videli v roku v roku 2007, ale riziko tu je," myslí si Schnellerová.

Terajšie parlamentné voľby by mali byť v Iraku posledné za prítomnosti amerických vojakov. Podľa plánu prezidenta Baracka Obamu jednotky USA opustia štát do konca roku 2011

Vyšlo v denníku Pravda 08. 03. 2010