Výsledok poriadne nahneval Ankaru, podľa ktorej ku genocíde Arménov počas prvej svetovej vojny nedošlo a mŕtvych bolo maximálne pol milióna. Turecko uvádza, že ich smrť spôsobil vojnový konflikt a nešlo o systematické vraždenie jedného národa.

„Hlasovanie je nespravodlivosť na histórii. Turecko nebude zodpovedné za negatívne dôsledky, ktoré to môže mať,“ citovala BBC tureckého prezidenta Abdulaha Güla. Ankara odvolala svojho veľvyslanca vo Washingtone na konzultácie.

Arménska vláda reagovala na rezolúciu pozitívne. Podľa nej posilní ľudské práva v regióne. Turecko však naznačilo, že skomplikovala parlamentnú ratifikáciu dohody s Arménskom o normalizácii vzťahov.

Americký prezident Barack Obama v predvolebnej kampani tvrdil, že zabíjanie Arménov považuje za genocídu. Krok kongresmanov však teraz jeho vláda nepodporila. Ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová už vyzvala, aby sa rezolúcia nedostala na program hlasovania celej Snemovne reprezentantov. Jej predsedníčka Nancy Pelosiová uviedla, že sa o tom ešte nerozhodlo.

Podobnú rezolúciu už výbor schválil v roku 2007. Na nátlak vtedajšieho prezidenta Georgea Busha o nej Snemovňa ako celok napokon nerozhodovala. Podobný vývoj očakáva aj jeden z bývalých amerických veľvyslancov, ktorý pôsobil na Blízkom východe a v postsovietskom priestore.

„Neverím, že o tom budú hlasovať. Celá rezolúcia tak napokon nebude mať veľký dosah,“ povedal mi diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. Obama sa snaží o dobré vzťahy s Ankarou v čase, keď len minimum Turkov vníma USA pozitívne. V hre sú veľké kontrakty, ale aj využitie vojenskej základne NATO v Incirliku. Turecké územie totiž ponúka najbezpečnejšiu cestu pre americké jednotky, ktoré sa budú v najbližších rokoch sťahovať z Iraku a Afganistanu.

Vyšlo v denníku Pravda 06. 03. 2003