„Vyjadrujem vám vďaku v mene našej vlády a môjho ľudu za podporu našich požiadaviek,“ vyhlásila podľa Reuters argentínska prezidentka Cristina Fernandezová. „Pokračuje tu porušovanie medzinárodného práva, ktoré by mali rešpektovať všetky krajiny,“ zhodnotila hlava štátu začiatok ropného prieskumu britskej spoločnosti Desire Petroleum.

Londýn tvrdí, že má právo skúmať náleziská. Buenos Aires zase vyhlasuje, že sa to deje v jeho vodách. Argentína totiž argumentuje, že Falklandy sú pokračovaním kontinentu. Nezáleží tak vraj na tom, že ležia viac ako 450 kilometrov od pevniny. To je minimálne 80 kilometrov mimo oblasti vôd, na ktoré si juhoamerická krajina robí nároky.

„Upozornili sme Argentínu, že podnikneme všetky potrebné kroky, aby sme ostrovy ochránili,“ citovala BBC britského ministra obrany Billa Rammella. Buenos Aires tvrdí, že chce rokovať a vylučuje vojenské riešenie. Podľa Fernandezovej nedôjde ani k blokovaniu argentínskych prístavov pre britské lode, o čom údajne vláda uvažovala.

Argentínska ústava z roku 1994 uvádza, že každý argentínsky prezident sa musí snažiť o to, aby sa Falklandy stali súčasťou krajiny. „Problém je príliš zviazaný s domácou politickou situáciou v Argentíne. Británia zase išla pre Falklandy do vojny a bolo by pre ňu náročné vzdať sa ich. Preto sa len ťažko dá očakáva nájdenie konečného riešenia,“ povedala mi Kathleen Burková, odborníčka na modernú históriu z Londýnskej univerzity.

„Do vojenského konfliktu však napätie neprerastie,“ myslí si Klaus Dodds, profesor geopolitiky. „Toto nie je rok 1982, Británia má na Falklandoch vojenskú základňu. Argentína sa však snaží obyvateľom ostrovov znepríjemniť život,“ povedal mi expert

Vyšlo v denníku Pravda 24. 02. 2010