Blogy  Hlavná stránka       Albumy
Kategórie
Linky

« The Dutch goverment collapsed. A victory for Taliban? | Ok, there will be no Falklands War II »

Tretie výročie vzniku„oslávila“ holandská vláda rozpadom. Môže za to vojna v Afganistane. Premiérovi Janovi Petrovi Balkenendemu sa nepodarilo presvedčiť svojich koaličných partnerov zo Strany práce, aby súhlasili s predĺženým misie holandských vojakov v boji proti Talibanu. Predseda vlády sa preto rozhodol podať do rúk kráľovnej Beatrix demisiu. Dnes sú presne tri roky, čo Balkenendeho končiaci kabinet prevzal moc.

O predĺženie pôsobenia holandského kontingentu požiadala Haag Severoatlantická aliancia. Vicepremiér a predseda Strany práce Wouter Bos to však odmietol. Holandsko zatiaľ stratilo v Afganistane 21 mužov. V krajine má teraz 2 000 vojakov, domov sa majú vrátiť v auguste. V provincii Uruzgan spolupracujú aj s príslušníkmi slovenskej armády.

„Ak sa nič iné neprihodí, tak v Afganistane skončíme,“ povedal Balkenende v televízii. „S poľutovaním musím oznámiť, že kresťanskí demokrati, Strana práce a Kresťanská únia nemôžu ďalej kráčať vpred po spoločnej ceste,“ potvrdil premiér.

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen uviedol, že rešpektuje holandské rozhodnutie. „Stále verí, že najlepším spôsobom, ako pokračovať, by bola malá holandská misia, ktorá by upevnila dosiahnuté výsledky a pomohla by pri odovzdávaní moci do afganských rúk,“ vyhlásil však Rasmussenov hovorca James Appathurai.

Podľa prieskumu z januára podporuje vojenskú úlohu Holandska v Afganistane 49 percent opýtaných. V mnohých krajinách NATO sa väčšina verejnosti stavia proti vysielaniu ďalších vojakov do konfliktu s Talibanom.

„Nejasné alebo polovičaté vyhlásenia o prítomnosti vojakov či navŕšení ich počtu, môžu mať zlý dosah na snahy medzinárodného spoločenstva v Afganistane,“ povedal mi holandský bezpečnostný analytik Djörn Eversteijn. „Vytvárajú neistotu u samotných Afgancov, ale sú aj signál Talibanu a ďalším islamským radikálom, že ich odpor prináša ovocie,“ vysvetľuje Eversteijn.

„Zdalo sa, že úplné stiahnutie holandských vojakov nakoniec nehrozí,“ povedal mi aj Péter Marton, expert na Afganistan z Korvínovej univerzity v Budapešti. „Iné vlády by však nemali reagovať podobne. Narušilo by to jednotu koalície. Tak to cítia všetci dôležití hráči,“ tvrdí Marton.
Predčasné voľby by sa mohli konať v Holandsku najskôr v júni. Balkenendeho kresťanskí demokrati ich môžu vyhrať, ale na päty im v prieskumoch šliape krajne pravicová Strana slobody Geerta Wildersa. Podľa analytikov bude po voľbách veľmi náročné zostaviť stabilnú vládnu koalíciu.

Vyšlo v denníku Pravda 22. 02. 2010

 Permalink