,,Máme záruky pre ďalšie kapacity u nás aj u zahraničných partnerov, takže sme rozhodnutí obnoviť lety,“ uviedol vo vyhlásení hovorca Bieleho domu Tommy Vietor. Americkí vojaci zároveň dohliadajú na bezpečnosť pri veľkej distribúcii potravín na Haiti, ktorú naplno rozbehol Svetový potravinový fond OSN.

Služba na Haiti je pre nich takmer vítaná zmena. ,,Neprišli sme sem ukázať vojnovú tvár,“ povedal pre agentúru AP seržant Warren Bell. Teraz v krajine postihnutej zemetrasením rozdáva jedlo. Predtým tri rotácie slúžil v Iraku. ,,Prišli sme sem s mierovou tvárou,“ vysvetľuje Bell.

,,Američania sú naši priatelia. Sú tu, aby nám pomohli,“ tvrdí miestny obyvateľ Jean Rony Doudou. ,,Sú dobrí. Skutočne dobre tancujú,“ pridáva sa 12-ročný Samuel Petion po tom, čo si skúsil s vojakmi USA slávny tanečný krok Michaela Jacksona zvaný moonwalk.

Záchranná akcia na Haiti má názov Spojená reakcia. USA majú v krajine okolo 17-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. Armáda Spojených štátov v uliciach však vyvoláva aj nepríjemné spomienky. Washington v rokoch 1915 až 1934 krajinu okupoval. Počas studenej vojny zase do značnej miery podporoval brutálny režim Francoisa Duvaliera a neskôr jeho syna Jeana-Clauda. Toho však nakoniec prinútil Biely dom v roku 1986 odísť do exilu.

,,Sme vlastenci a chceme tu americké jednotky len dovtedy, kým sa opäť nepostavíme na vlastné nohy,“ povedal pre AP študent Wesly Sagasse.
Americké uniformy však azda viac ako samotných Haiťanov podráždili svet. ,,Malo by ísť o pomoc Haiti, nie o okupovanie Haiti,“ vyhlásil francúzsky minister pre spoluprácu frankofónnych krajín Alain Joyandet. Venezuelský prezident Hugo Chávez dokonca podľa španielskej televízie ABC vyhlásil, že USA spôsobili zemetrasenie pri testovaní zbrane, ktorá ho vie umelo vytvoriť.

,,Ozbrojené sily Spojených štátov sú na Haiti na žiadosť prezidenta Reného Prévala,“ pripomína Louise Comfortová z Centra pre manažment katastrof Pittsburskej univerzity. ,,Odídu, keď bude haitská polícia, ktorú katastrofa silno zasiahla, schopná plniť svoje úlohy. Haitská hlava štátu rozhodne, kedy to bude,“ povedala mi Comfortová.

Podľa viceadmirála Alana Thompsona bude americká vojenská prítomnosť na Haiti ohraničená asi šiestimi mesiacmi. ,,Po nešťastí sme obsadili Haiti, lebo sme blízko, máme vôľu a zdroje pomôcť. Je však absolútny nezmysel tvrdiť, že krajinu okupujeme, lebo ju chceme kontrolovať,“ povedal mi William Ratliff z Hooverovho inštitútu na Stanfordskej univerzite. ,,Haiti nie je v tejto chvíli pre USA veľmi dôležité. Je však v americkom záujme, aby sa krajina postarala sama o seba a jej obyvatelia neutekali do Spojených štátov. Haiti by bolo dôležité, ak by sa stalo útočiskom islamských teroristov, to však nie je pravdepodobné. Amerika si oddýchne, ak odtiaľ odíde čo najskôr. Ak chce Francúzsko na seba zobrať zodpovednosť za pomoc po tejto kríze, som si istý, že Washington i väčšina sveta bude len rada. Keď teda budú Haiťania Francúzov chcieť,“ hovorí expert na americkú zahraničnú politiku.

Okrem vojenskej prítomnosti už zaznela na adresu USA kritika, že armáda nezvláda humanitárnu operáciu. ,,Zle to organizujú a sú mimo reality. Len chceli ukázať silu," vyhlásil pre televíziu RAI Guido Bertolaso, ktorý riadil po minuloročnom zemetrasení záchranné práce v talianskej L'Aquile.

,,Vláda na Haiti nemala kapacitu, aby operácie viedla. OSN prišla asi o 71 pracovníkov. Dve organizácie, ktoré by sa o to mohli postarať, to neboli schopné urobiť. Po dvoch dňoch začali prúdiť potrebné veci na preplnené letisko, medzinárodné tímy lekárov začali stavať dočasné kliniky, Haiťanom sa dostala nejaká pomoc, hoci nebolo dostatočná,“ pripomína vstup USA Comfortová. ,,Situácia na Haiti je veľmi odlišná od tej v L'Aquile. Zemetrasenie tam zasiahlo malý región v Taliansku, ktoré má vládu aj zdroje na to, aby sa o to mohlo postarať. Nič také na Haiti nie je,“ vysvetľuje Comfortová.

,,Bertolaso nemá plné pochopenie pre históriu záchranných operácií. Je pravda, že pomoc nebola okamžitá, alebo riadená ústredne. Je však fantázia myslieť si, že niečo podobné môže byť lepšie riadené centrálne,“ povedal mi aj Thomas Birkland zo Severokarolínskej štátnej univerzity. Podľa neho je jasné, že úloha armády sa na Haiti bude znižovať. ,,Ozbrojené sily sú dobré v logistike a zásobovaní. Ako však naznačila aj darcovská konferencia o Haiti v Montreale, dlhodobou stratégiou má byť obnova krajiny. To je už záležitosť civilného sektora a jeho spolupráce s vládou. To lepšie zvládajú medzinárodné a mimovládne organizácie,“ hovorí autor kníh Po katastrofe a Poučenie z katastrofy.

Vyšlo v denníku Pravda 02. 02. 2010