"Nerovnosti v nej sú v Británii v 21. storočí na úrovni viktoriánskych čias," vyhlásil Cameron. "Musíme sa sústrediť na zdroje v najhorších oblastiach," uviedol líder opozičných konzervatívcov.

Fakt, že volebný boj je v plnom prúde, dokazujú okamžité reakcie hlavných rivalov na britskej politickej scéne. "Konzervatívci sľubujú 45 miliárd libier, ale ledva vedia vysvetliť, kde zoberú štvrtinu z nich," citovala BBC labouristického ministra financií Alistaira Darlinga. "Konzervatívci a labouristi sa stále viac na seba podobajú," tvrdí zase šéf Liberálnych demokratov Nick Clegg.

Podľa prieskumov verejnej mienky má Cameron dobrú šancu, že voľby vyhrá. Jeho Konzervatívna strana vedie nad labouristami približne o desať percent. Tento náskok však nemusí byť dostatočný, najmä ak by sa premiérovi Gordonovi Brownovi podarilo v nasledujúcich mesiacoch zlepšiť hospodársku situáciu. Možné je aj to, že vznikne nejaká koaličná vláda.

Cameron preto stavia i na únavu z Labouristickej strany, ktorá je pri moci od roku 1997. Vytiahol dokonca heslo zmeny. To pomohlo vyhrať voľby americkému prezidentovi Barackovi Obamovi. "Urobme rok zmeny - rok, v ktorom pozitívne porazí negatívne," povedal Cameron.

Lídra konzervatívcov určite trápi aj posledný prieskum organizácie YouGov. V ňom len 34 percent Britov vyslovilo presvedčenie, že by bol najlepším premiérom. Je to jeho najhorší výsledok za 12 mesiacov. Za Browna hlasovalo 22 percent opýtaných.

David Cameron (43) je šéfom hlavnej opozičnej strany od roku 2005. Bol odpoveď konzervatívcov na charizmatického predsedu labouristov Tonyho Blaira. "Cameron sa vie priblížiť obyčajným voličom, vie s nimi hovoriť o témach, ktoré ich zaujímajú," povedala mi Sally McNamarová z americkej Heritage Foundation. "Brown je viac mimo, unavený a jeho strana vyzerá, akoby ju nikto neviedol," hovorí odborníčka na britskú politiku.

Ani Cameron však nemá u ľudí všetko vyhrané. "On sám je akýsi rébus. Pochádza z bohatej rodiny, čo u posledných lídrov konzervatívcov nebolo zvykom. Je možné, že labouristi budú poukazovať práve na jeho privilegovaný životný štýl," povedal mi politológ Stephen Ingle zo Stirlingskej univerzity.

Denník Daily Mail v roku 2007 odhadol majetok Cameronovej rodiny na 30 miliónov libier. Líder konzervatívcov je priamy potomok kráľa Viliama IV. a jeho milenky Dorotheay Jordanovej. Viliam IV. vládol v prvej polovici 19. storočia.

Konzervatívec sa rozhodne, či vystúpi proti únii

Rozhodnutie českého prezidenta Václava Klausa podpísať Lisabonskú zmluvu lídra britských konzervatívcov Davida Camerona deprimovalo. Pravdepodobný budúci britský premiér je pod výrazným tlakom vo svojej vlastnej strane, aby sa postavil proti ďalšej európskej integrácii. Ak však Cameron vyhrá voľby, podľa expertov sa dá očakávať, že k EÚ bude viac nevšímavý, ako by s ňou mal priamo bojovať.

„Predseda Konzervatívnej strany sa skôr sústredí na hospodársku obnovu a reformu verejných služieb. Európska únia nie je pre väčšinu voličov dôležitá. Cameron nebude strácať čas s niečím, čo by mu prinieslo len malý politický prospech,“ povedal mi Simon Usherwood z univerzity v Surrey. „Konzervatívci však stále výraznejšie vystupujú proti integrácii. Je možné, že sa odhodlajú na nejaký symbolický čin. Mohol by to byť zákon, podľa ktorého by museli ďalšie prípadné zmeny v Lisabonskej zmluve prejsť referendom. Cameron sa bude potom musieť rozhodnúť, ako ďaleko to nechá zájsť,“ tvrdí expert na európsku politiku.

Šéf konzervatívcov by sa pritom mal poučiť aj z minulosti. Hoci pre voličov nie súproblémy EÚ až také podstatné, vo vrcholnej politike môžu rozhodovať o kariére. „O osude Margaret Thatcherovej a Johna Majora rozhodli postoje k únii. Konzervatívci sa potom v roku 1997 dostali do opozície, kde zotrvávajú doteraz. To je najdlhšie za takmer 100 rokov,“ pripomenul mi odborník na britskú politiku Stephen Ingle zo Stirlingskej univerzity.

Podľa Usherwooda sa Cameron bude musieť pozerať tiež na to, ako ho vníma Európa. „Lídri únie o ňom nemajú vysokú mienku. Najmä po podozrení, že sa snažil vyjednať s Klausom, aby český prezident Lisabonskú zmluvu nepodpísal. On by o nej potom mohol vyhlásiť referendum. Cameron nemá na európskej úrovni kontakty, ako mali labouristi Tony Blair či Gordon Brown. Ak aj vyhrá voľby, povedal by som, že Británia bude pre úniu aspoň prvý rok pokojný partner,“ tvrdí expert.

David Cameron

• narodil sa 9. októbra 1966
• je priamy potomok kráľa Viliama IV. a jeho milenky Dorotheay Jordanovej
• ako tínedžer študoval na prestížnej Eton College, z ktorej vyšlo už 18 britských premiérov
• skončil Oxfordskú univerzitu
• v roku 1996 si vzal Samathu Sheffieldovú
• v roku 2002 sa im narodil prvý syn Ivan, ktorý mal mozgovú obrnu a vážnu epilepsiu, Ivan zomrel vo februári 2009
• Cameronovci majú ešte dve deti, Nancy (2004) a Arthura (2006)
• členom parlamentu je od roku 2001, šéfom konzervatívcov od decembra 2005

Vyšlo v denníku Pravda 05. 01. 2010