Snemy socialistov a ľudovcov mali niečo spoločné. Na oboch volili predsedu. Bol ním vždy len jediný kandidát, ktorý už strane istú chvíľu šéfuje. I keď v prípade belgického pravicového politika Wilfrieda Martensa je slovo chvíľa veľmi nepresné. Ľudovcov vedie od roku 1992. Bývalý dánsky premiér a šéf socialistov Poul Nyrup Rasmussen je na čele európskej ľavice od roku 2004.

Kongres Európskej ľudovej strany v Bonne bol však predsa len oveľa víťaznejšie naladený. Viacerí ľudovci v kuloároch priznávali, že v júnových voľbách do europarlamentu nečakali víťazstvá pre strany patriace do ich organizácie. Rátali skôr s tým, že sa pre hospodársku krízu voliči výraznejšie priklonia k ľavici. Pravica však získala 265 mandátov. Druhou najsilnejšou frakciou s počtom 184 poslancov je teraz v Európskom parlamente Pokroková aliancia socialistov a demokratov. Jej jasnú väčšinu tvoria členovia Strany európskych socialistov. Dve hlavné politické skupiny v europarlamente tak majú dohromady 449 kresiel, čo im poskytuje možnosť rozhodovať.

"Neexistuje však stála koalícia medzi kresťanskými demokratmi a socialistami. Naopak. Európsky parlament je na strane ľavice slabý. Aj keď spočítate socialistov, komunistov, zelených a liberálov, ak sú liberáli ľavica, tak nemajú väčšinu. Európska ľudová strana je preto v centre rozhodovania. Vytváranie spojenectiev tak závisí od jednotlivých problémov,“ povedal pre Pravdu nemecký europoslanec Michael Gahler.

Podľa člena CDU sú rozdiely aj mimo Európskeho parlamentu. "Ľudovci majú v súčasnosti v únii 13 predsedov vlád. Samozrejme, rozhodovanie v Európskej rade neprebieha po straníckej línii, hoci uplatňujeme rôzne pohľady. Je podľa mňa napríklad úplne škandalózne, že Smer je opäť plnoprávnym členom európskych socialistov. Lebo od roku 2006, keď strane premiéra Roberta Fica pozastavili členstvo, sa nič nezmenilo,“ myslí si Gahler.

Napriek kritike však spojenectvo svetonázorových nepriateľov pri rozdeľovaní vrcholných funkcií v inštitúciách EÚ funguje pomerne spoľahlivo. Ideologickí Montekovci a Capuletovci sa vedia dohodnúť, koho si vezme Rómeo a čo s Júliou. Poliak Jerzy Buzek sa mohol v júni potešiť, keď ho zvolili za predsedu Európskeho parlamentu. Ľudovecký kandidát to má však isté len na dva a pol roka. Potom ho podľa dohody nahradí socialista. Mal by to byť Nemec Martin Schulz.

Podobne to vyzeralo pri deľbe nových dôležitých postov v únii. Predsedom Európskej rady je pravičiar Herman van Rompuy a post ministerky zahraničných vecí získala britská labouristka Catherine Ashtonová.

"Najmä do roku 2000 Európsky parlament do istej miery potreboval spojenectvo pravice a ľavice. Išlo o presadenie zmien, ktoré posilňovali úlohu europarlamentu oproti iným inštitúciám,“ povedal mi expert na európsku politiku Robert Landrech z univerzity v Keele. "Pri väčšej otvorenosti voči verejnosti však veľká koalícia vyzerá ako nereprezentatívny stranícky kartel, nie ako vyjadrenie prianí voličov,“ myslí si Landrech.

Predstavitelia eurostrán tak síce výrazne ovplyvňujú politiku na úrovni EÚ, dianie v členských krajinách však ide neraz mimo nich. Nezúčastňujú sa ani na voľbách a podľa väčšiny odborníkov to tak aj zostane. "Vo svojej podstate sú to diskusné fóra. Proti eurostranám ide aj to, že si len ťažko predstaviť voľby, ktoré by neboli postavené na národnej kampani. Okrem toho sa strany v jednotlivých krajinách nevzdajú moci v ich prospech,“ upovedal mi Simon Usherwood zo Surreyskej univerzity.

Vyšlo v denníku Pravda 21. 12. 2009