"Hovoríme o agentúre, ktorá má podobne ako americká CIA či britská MI6 možnosť zamestnávať najlepších ľudí, mať takmer neobmedzené zdroje a ponúka najlepší tréning," povedal mi Ami Pedahzur, expert na izraelské tajné služby z Texaskej univerzity v Austine.

Mossad vznikol oficiálne pred 60 rokmi, 13. decembra 1949. Jeho existenciu schválil izraelský predseda vlády David Ben-Gurion a nazýval sa Ústredný inštitút pre koordináciu.

Izraelská tajná služba nepozná hranice. Ak rada znie, že niekto musí zomrieť, vražda je východisko. Všeobecne sa predpokladá, že Mossad stojí aj za zabitím vedca Geralda Bulla, ktorý pre irackého diktátora Saddáma Husajna pripravoval projekt superdela. Bulla našli zastreleného pred jeho bruselským bytom v roku 1990.

Lenže ochota likvidovať nepriateľov Izraela Mossad už neraz dostala aj do úzkych. "Jeden z najhorších dní zažila izraelská tajná služba, keď zlyhala v roku 1997 pri pokus zavraždiť Chálida Mišála, súčasného lídra radikálneho hnutia Hamas,“ pripomína Pedahzur. "Nepodarená akcia viedla k diplomatickej kríze Izraela s Jordánskom a čiastočne s Kanadou. Tiež k verejnému poníženiu a prepusteniu jedného z vodcov Hamasu šejka Ahmeda Jásina. Okrem toho Mišálovi musel zachraňovať život izraelský doktor a útok z neho spravil jedného z úhlavných nepriateľov Izraela,“ uviedol autor knihy Izraelské tajné služby a boj proti terorizmu.

Experti medzi najväčšie úspechy Mossadu v poslednom období radia narušenie iránskeho jadrového programu. "Hoci je Irán stále na ceste k atómovej bombe, Mossad jeho snahy sabotuje. Zjavne bolo zavraždených niekoľko vedcov, nukleárne zariadenia vyleteli do vzduchu pri záhadných výbuchoch,“ povedal mi Benny Morris, spoluautor knihy Izraelské tajné vojny.

Prišla izraelská tajná služba v Prahe o človeka?

Tajná služba Mossad zanechala niekoľko stôp aj na území bývalého Československa. Krajina pomáhala Izraelu ešte pred jeho vznikom. Mossad v tom čase existoval ako súčasť Hagany, polovojenskej židovskej organizácie bojujúcej proti Britom v Palestíne. Vzťahy však ochladli a postupne sa zmenili na nepriateľstvo po prevzatí moci komunistami vo februári 1948.

"Prahu kontaktoval Mossad ešte predtým. V Československu zabezpečoval nákupy zbraní pre Haganu. V brnianskej Zbrojovke získal pušky a ľahké guľomety, cez ministerstvo národnej obrany aj stíhačky a zabezpečeniu výcviku letcov a pozemného personálu," povedal mi Vladimír Nálevka z Karlovej univerzity v Prahe. Zmena režimu však znamenala obrat. "V časoch tvrdého antisemitizmu v 50. rokoch sa Mossad angažoval v otázke odchodu českých a slovenských Židov do Izraela. Inak monitoroval styky s arabskými krajinami, najmä dodávky zbraní do Sýrie a Egypta z Československa,“ vysvetlil historik.

Jednou zo záhad, ktorá tiež pravdepodobne nesie pečiatku Mossadu, zostáva smrť Američana Charlesa Jordana. Jeho telo vylovili 29. augusta 1967 z Vltavy. Jordan bol oficiálne výkonným riaditeľom Americko-židovského spoločného distribučného výboru, čo je najväčšia židovská humanitárna organizácia. Pomáhal Židom z východnej Európy dostať sa do Izraela.

"Podľa mňa bol Jordan pracovníkom Mossadu. V Prahe, kde bol aj s manželkou, jeho pobyt monitorovala ŠtB, ale sledovalo ho aj palestínske komando. Jeho členovia sa regrutovali zo študentov Univerzity 17. novembra,“ uviedol Nálevka.

Jordan 16. augusta 1967 povedal svojej manželke, že si ide kúpiť cigarety. Do hotela sa však už nevrátil. Našli ho mŕtveho v rieke. "Nasledovalo oficiálne vyšetrovanie, podľa ktorého spáchal samovraždu. V skutočnosti ho pri odchode z hotela uniesli štyria muži a vhodili ho do auta prvého tajomníka veľvyslanectva Zjednotenej arabskej republiky (vtedajší názov pre Egypt, pozn. red.). Únos sledovalo 11 príslušníkov ŠtB, veliteľ žiadal o povolenie na zásah, ale prezident Antonín Novotný to odmietol. Na ďalší deň ráno Štátna bezpečnosť zaznamenala aj vhodenie Jordanovho tela do Vltavy. Minister vnútra Josef Kudrna poznal mená únoscov, vedenie štátu však zhodilo celú vec zo stola,“ opisuje historik.

Vyšlo v denníku Pravda 12. 12. 2009