,,Prítomnosť kríža si môžu žiaci každého veku ľahko vysvetliť ako náboženský symbol a cítiť, že ich vzdelávanie prebieha v rámci istej vierouky. Kým veriace deti to môže povzbudiť, žiakov, ktorí patria k inému náboženstvu, to môže vyrušovať,“ uviedol súd v tlačovej správe k rozsudku.

Rozhodnutie siedmych sudcov bolo jednohlasné. Už od roku 2001 o neho bojovala Soile Lautsiová, ktorá má občianstvo Fínska i Talianska. Škola v Abano Terme, kde chodili jej dve deti, kríže odmietla odstrániť. Lautsiová neuspela ani na talianskych súdoch. Podľa nich kríž reprezentuje občianske hodnoty talianskej ústavy a tiež hodnoty civilného života. Európsky súd pre ľudské práva však túto argumentáciu zmietol zo stola.

,,Nedokázali sme porozumieť tomu, ako by vystavovanie symbolu, ktorý je určite možné spojiť s katolicizmom, mohlo slúžiť rozmanitosti vzdelávania a bolo základom pre zachovanie demokratickej spoločnosti,“ uviedli sudcovia. Ich konečný výrok však nehovorí o tom, že kríže z talianskych štátnych škôl musia zmiznúť. Rím však má zaplatiť Lautsiovej odškodné päťtisíc eur.

Talianska vláda sa chce proti rozsudku odvolať, vo viacerých krajinách vystúpila časť politikov na ochranu kríža. Druhá časť politického spektra zase chce výrok presadiť do právneho systému jednotlivých krajín. Ani právnici sa však úplne nezhodujú v tom, čo v skutočnosti znamená rozhodnutie súdu. Pod neho spadá 47 členov Rady Európy a prejednáva sťažností o porušení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

,,Bolo by dobré trochu viac objasniť, či sa to dá vysvetliť ako úplný zákaz náboženských symboloch na verejných školách. Alebo ide iba o to, že nariadenie vystavovať kríže na verejných školách je v nesúlade s dohovorom o ľudských právach?“ napísal na svojej stránke Antoine Buyse z Holandského inštitútu ľudských práv. Expert pritom naznačuje, že verdikt ponúka obe vysvetlenia.

Neil Addison z Právneho centra Thomasa Mora si myslí, že súd jednoznačne prekročil svoje právomoci. Rozsudkom sa vraj budú musieť zaoberať všetky štáty Rady Európy, nielen Taliansko. ,,Súd ukázal, že nemá žiadny rešpekt k myšlienke, že krajiny môžu robiť vlastné rozhodnutia v súlade s tradíciami a históriou. Je to obrátenie ľudských práv na hlavu a je to nebezpečné podkopávanie práva európskych národov na vlastný charakter,“ povedal mi Addison.

Aj podľa Sylvie Langlaudeovej z Kráľovskej univerzity v Belfaste je výrok súdu veľmi dôležitý. Na rozdiel od Addisona sa ho však zastáva. ,,Zdôrazňuje právo rodičov na vzdelávanie detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením. Tiež právo detí na výber, či budú alebo nebudú veriť. A rovnako aj povinnosť štátu zostať nábožensky neutrálny v situácii, kde je školská dochádzka povinná,“ povedala mi Langlaudeová, expertka na dohovor o európskych právach.

,,Je tento prípad len o ochrane zraniteľných náboženských menšín na štátnych školách, alebo je to skôr všeobecný trend smerujúci k sekularizácii štátu? To je ťažké predvídať,“ vysvetľuje však Julian Rivers z Právnickej fakulty Bristolskej univerzity. ,,Dohovor o ľudských právach sa nezmieňuje o ústavných princípoch, ktoré sa týkajú náboženských záväzkov jednotlivých štátov. Kým sú zabezpečené práva, krajina môže mať štátnu cirkev, či iné náboženské záväzky. Pravdou však je, že európsky súd v poslednom období prísnejšie posudzuje spôsob, akým štáty presadzujú svoje historické náboženské dedičstvo špeciálne v oblasti vzdelávania,“ povedal mi Rivers.

Vyšlo v denníku Pravda 10. 12. 2009