Afganistanu vládne od konca roku 2001. Teraz dostal ďalších päť rokov. Hámid Karzaj (51) včera zložil prezidentskú prísahu.

Hámid Karzaj. Foto: AP

Nové obdobie v úrade začal sľubmi o veľkých zmenách. ,,Vítame tých, ktorí nie sú spojení s teroristickými organizáciami, a tých, ktorí nemajú na rukách afganskú krv,“ vyhlásila hlava štátu. Prezident potvrdil, že zvolá veľké kmeňové zhromaždenie Loju Džirgu, aby sa krajina posunula k zmiereniu. Včera však zahynulo pri útokoch Talibanu najmenej desať Afgancov.

Karzaj tiež vyzval na boj s obchodom s drogami a prekvitajúcou korupciou. Krajinu len tento týždeň organizácia Trasparency Interernational vyhlásila za štát s druhým najväčším výskytom korupcie na svete. Horšie je na tom už len Somálsko.

Tretím odkazom Karzaja bolo, že do piatich rokov by sa mali afganské bezpečnostné sily postarať o krajinu. Severoatlantická aliancia a americký prezident Barack Obama v týchto dňoch zvažujú, či do Afganistanu vyslať viac vojakov.

,,Táto reč splnila naše očakávanie,“ vyhlásil nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle. ,,Berieme prezidenta Karzaja za slovo a očakávame, že správne slová budú nasledované správnymi činmi,“ uviedol šéf diplomacie pre médiá.

Svojho rivala z prezidentských volieb Abdulláha Abdulláha pozval Karzaj do vlády a nazval ho bratom. Bývalý minister zahraničných vecí to však odmietol ,,To, čo doteraz urobil, pokladám za základný a jednoznačný dôvod, prečo medzinárodná komunita spolu s Afganistanom zlyháva,“ citovala agentúra AP Abdulláha. ,,Pre mňa je agenda zmeny dôležitejšia ako kreslo vo vláde. To nikdy nebol môj cieľ,“ uviedol Abdulláh.

Prezidentský úrad získal Karzaj opäť po tom, čo jeho rival odmietol nastúpiť proti nemu do druhého kola volieb. Zdôvodnil to tým, že vláda neurobila nič preto, aby potrestala falšovanie volebných lístkov a podvody pri hlasovaní. Prvé kolo volieb sa konalo v auguste 2009. Karzaj najprv tvrdil, že v ňom získal viac ako 50 percent hlasov. Nakoniec však privolil, aby Afganci išli k urnám znovu.

,,Dokáže brilantne rozdeľovať opozíciu voči nemu na domácej aj medzinárodnej scéne. To mu pomohlo, aby ho opäť zvolili, hoci tu boli aj podvody v prospech neho," povedala mi o Karzajovi Vanda Felbabová-Brownová z Brookingsovho inštitútu. ,,Na druhej strane nedokázal s nikým nájsť dohodu, zvlášť pre dôležité a potrebné politické a vládne reformy," tvrdí odborníčka na Afganistan.

Hámid Karzaj sa narodil 24. decembra 1957 v Karze v paštunskej rodine. Politiku mal v génoch, veď jeho otec Abdul Karzaj patril k dôležitým stúpencom afganského kráľa Záhira Šáha. Po okupácii krajiny sovietskymi vojskami sa zapojil do boja proti nim. Robil aj spojku medzi mudžahídmi a CIA. Tvrdí to kniha Nicka Millsa: Zlyhanie americkej intervencie a boj o Afganistan.

Po páde Moskvou podporovaného Nadžíbulláhoveho režimu v roku 1992 sa stal Karzaj námestníkom ministra zahraničných vecí. S nastupujúcim Talibanom si sprvoti padli do oka, no nakoniec odišiel do Pakistanu, aby podporil návrat Záhira Šáha na trón. Definitívne sa s radikálnym hnutím rozišiel, keď mu talibanci zabili otca. Tento moment ho však zároveň vyniesol na čelo opozície. Diktatúru Talibanu zmietla v roku 2001 Severná aliancia a americký útok a Karzaj prevzal vládu nad krajinou. V roku 2002 ho Loja Džirga zvolila za úradujúceho prezidenta, o tri roky neskôr už vyhral úrad hlavy štátu v hlasovaní Afgancov. Karzaj sa modlí päť ráz denne a nikdy sa nedotkol alkoholu. Má dvojročného syna a magazín Esquire ho v roku 2007 zaradil medzi 10 najlepšie oblečených mužov sveta

Kým sa Hámid zapájal do politiky, jeho bratia boli skôr obchodníci. ,,Milujem myšlienku, že Afganistan sa stane Singapurom alebo Hongkongom,“ povedal pre denník New York Times starší brat Mahmúd, ktorý v USA vlastní sieť reštaurácií a je jeden z najúspešnejších afganských podnikateľov. Kritici však tvrdia, že je to len preto, lebo mu chrbát kryje vysokopostavená rodina. Ešte viac vrások Hámidovi Karzajovi spôsobuje mladší brat Ahmed. V krajine mnohí veria, že sa zapája do obchodov s drogami a ochrannú ruku nad ním drží aj CIA.

,,Nie je svätec a rovnako asi nie je štátnik. Ale tiež nie je despota, fanatik, nie je rozmaznaný ani hrubo bigotný,“ tvrdí novinár denníka Wall Street Journal Bret Stephens. Ak však bude chcieť Karzaj dodržať sľuby, ktoré včera dal, možno si bude musieť vybrať medzi krajinou a rodinou.

Hámid Karzaj

• narodil sa 24. decembra 1957
• v roku 1982 sa v Pakistane pripojil k Afganskému frontu národného oslobodenia, ktorý bojoval proti sovietskej okupácii
• v rokoch 1992 -1994 bol námestníkom ministra zahraničných vecí
  po nástupe Talibanu odišiel s rodinou do Pakistanu
• v roku 1999 sa stal vodcom paštunského kmeňa Popalzaj, talibanci mu zabili otca
• po páde Talibanu sa v roku 1991 stal predsedom dočasnej vlády a v roku 2002 ho zvolili za úradujúceho prezidenta
• v roku 2004 získal prezidentský mandát v prvých priamych voľbách hlavy štátu
• 2. novembra 2009 ho volebná komisia vyhlásila za víťaza druhých priamych prezidentských volieb, 19. novembra zložil prísahu

Vyšlo v denníku Pravda 20. 11. 2009