Hrá o čas, ktorý svojim obetiam nedožičil. Bývalý politický líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič neprišiel na začiatok procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu.

Radovan Karadžič. Foto: AP

Obžalovaný z vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti tvrdí, že potrebuje dlhšie obdobie príprav na obhajobu. Karadžič (64) si chce sám robiť advokáta.

,,Žiadame ho, aby bol tu a proces nemohol byť blokovaný,“ uviedol na adresu obžalovaného súd vo vyhlásení. ,,Nikdy som nebojkotoval a nebudem bojkotovať svoj proces, ale ak nie som pripravený, aj tak sa to nedá nazvať proces,“ tvrdí Karadžič.

Hoci sa chce Karadžič obhajovať sám, súd zvažuje, že mu pridelí advokáta. Mohlo by to však spôsobiť ďalší odklad, lebo nový právnik by si musel preštudovať celý prípad. Súd rokovanie včera odročil, bude sa pokračovať dnes.

,,Znova nepríde,“ upozornil však pre agentúru AFP Marko Sladojevič z Karadžičovho právnického tímu. Ak sa obžalovaný opäť nedostaví, prokurátor Alan Tieger i tak zoznámi tribunál s dôkazmi proti nemu. Celý spis obžaloby má viac ako milión strán.

,,Karadžiča mali pred súd doviesť v pyžame,“ má v tom jasno Nedžiba Salihovičová zo Srebrenice. ,,Potrebujem vedieť, kto zabil môjho manžela a syna,“ citoval moslimskú ženu Reuters. ,,Je to výsmech,“ myslí si o kroku Karadžiča i Jasna Čauševičová. S ďalšími 20 ľuďmi stála v Haagu s plagátmi, na ktorých boli mená viac ako osemtisíc ľudí zmasakrovaných v Srebrenici. Aj tento čin genocídy dáva obžaloba za vinu Karadžičovi.

Exlíder bosnianskych Srbov čelí spolu 11 obvineniam. Karadžič tvrdí, že pred trestným tribunálom stojí neoprávnene. Americký vyjednávač Richard Holbrooke mu vraj v roku 1996 ponúkol imunitu, ak sa stiahne z verejného života. Holbrooke to poprel a súd Karadžičove argumenty neprijal. Aj v prípade, že by mu Američania skutočne sľúbili beztrestnosť, z právneho hľadiska to nie je možné brať do úvahy.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu vznikol rezolúciou OSN v roku 1993. Celkovo sa pred ním malo spovedať 161 osôb. Dve z nich sú stále na úteku. Ratko Mladič, niekdajší veliteľ bosnianskosrbskej armády a Goran Hadžič, etnický Srb z Chorvátska, ktorý sa mal v roku 1991 podieľať na zavraždení viac ako 250 ľudí v chorvátskom Vukovare.

,,Súd v Haagu čelí kritike na medzinárodnej úrovni. Ešte viac je spochybňovaný všetkými národmi v bývalej Juhoslávii. Napriek tomu má však jednu veľmi vážnu úlohu, lebo sa zaoberá otázkami vojnových zločinov a tým, kto je za ne zodpovedný,“ povedala mi Denisa Kostovicova z Londýnskej univerzity. ,,Inak by to nikto neriešil. Situácia bola totiž taká, že lídri z časov vojny zostali na rôznych stupňoch pri moci v celom regióne aj po konfliktoch,“ tvrdí odborníčka na Balkán.

Akým obvineniam Karadžič čelí?
Genocída
- genocída proti bosnianskym Moslimom a Chorvátom, je obvinený, že v organizovanej kriminálnej skupine vyháňal iné národnosti z území v Bosne a zaberal ho v prospech bosnianskych Srbov
- genocída v Srebrenici, kde v roku 1995 zahynulo viac ako sedemtisíc ľudí
Zločiny proti ľudskosti
- plánoval a riadil prenasledovanie bosnianskych Moslimov a Chorvátov
- obviňujú ho z vyhladzovania a vrážd bosnianskych Moslimov a Chorvátov medzi marcom 1992 a novembrom 1995
Vojnové zločiny
- medzi aprílom 1992 a novembrom 1995 spolu členmi organizovanej kriminálnej skupiny riadil vojenskú stratégiu, ktorej cieľom bolo zabíjať a terorizovať obyvateľov Sarajeva
- počas 43-mesiacov trvajúceho obliehania Sarajeva zahynuli tisíce ľudí vrátane detí
- medzi májom 1995 a júnom 1995 sily bosnianskych Srbov zadržali viac ako 200 príslušníkov mierových jednotiek OSN
- vydieral NATO a OSN tým, že letecké útoky na pozície Srbov v Bosne povedú k zraneniu, smrti alebo pokračujúcemu väzneniu zadržiavaných

(Zdroj: Reuters)

Vyšlo v denníku Pravda 27. 10. 2009