Ukáže sa aj zakladateľ ČĽR Mao Ce-tung, ktorého politika má svedomí najmenej 30 miliónov obetí. Jeho portrét bude mať v sprievode prominentné miesto spolu s podobizňami Teng Siao-pchinga, otca socialistickej trhovej ekonomiky, jeho nástupcu Ťiang Ce-mina a súčasného prezidenta Chu Ťin-tchaa.

"Komunistom sa podarilo pred šesťdesiatimi rokmi zvíťaziť nad Čankajšekovou armádou v občianskej vojne, hoci na začiatku boli menej početní a horšie vyzbrojení. Mali však talentované vedenie, ktoré išlo za rovnakým cieľom, hoci sa jeho členovia neraz hádali o tom, ako ho dosiahnuť,“ povedal mi Harold Tanner zo Severotexaskej univerzity. "Čínski komunisti získali tiež obmedzenú, ale predsa len dôležitú pomoc zo Sovietskeho zväzu. Čankajšeka, naopak, Američania podporovali nie príliš ochotne. Washington nechcel do Číny poslať svojich vojakov a riskovať vojnu s Moskou pre skorumpovaný režim, ktorý sa nevedel vyrovnať s ekonomickými problémami,“ pripomína expert na čínsku históriu.

Hoci štvrtkové oslavy nesmie skaziť ani mráčik na nebi, vznášajú sa nad nimi aj prízraky minulosti.

"Komunistický režim by rád zabudol na mnohé politické kampane Mao Ce-tunga a ľudí okolo neho, ktoré v 50. až 70. rokoch minulého storočia menili Čínu. Komunisti by chceli zabudnúť na popravy a mučenie majiteľov pôdy, väznenie intelektuálov, ničenie ich rodín. Chceli by zabudnúť na šialenú ekonomickú politiku Veľkého skoku vpred, ktorá priniesla v rokoch 1958 - 1961 hlad pre celú krajinu. Chcú tiež zabudnúť na disidentské hnutia od sedemdesiatych rokov, ktoré vyvrcholili potlačenými protestmi na námestí Tchien-an-men v roku 1989,“ vymenúva Tanner.

Peking preto zdôrazňuje viditeľné úspechy, ktoré mu nemôžu zobrať ani kritici. Podľa zverejnených čísel bola v roku 1949 priemerná dĺžka veku Číňana odhadovaná na 36 rokov, dnes je to 73 rokov. Hrubý domáci produkt pred 60 rokmi bol na obyvateľa 50 dolárov, dnes je to podľa rôznych štatistík viac ako 2 500 dolárov.

"Najviac sú komunisti hrdí na to, že dokázali udržať krajinu zjednotenú a riadili obrovský hospodársky rast Číny. Krajina teraz ovplyvňuje strategickú rovnováhu vo svete,“ povedal mi Colin Mackerras z austrálskej Griffithovej univerzity. "Podarilo sa im odstrániť chudobu v miere, aká nie je obvyklá v iných krajinách, zlepšili postavenie žien, zvýšila sa vzdelanosť obyvateľstva aj zdravotné štandardy,“ hovorí expert.

Čína bude ďalej meniť tvár planéty. "Nemyslím si, že existujú dôvody, pre ktoré by sme sa mali Číny báť. Bez spolupráce s Pekingom sa nedajú riešiť globálne problémy,“ tvrdí optimisticky Tanner.

"Tiež nevnímam Čínu ako hrozbu, určite nie vojenskú,“ pripája sa Mackerras. "Z ekonomického hľadiska však kladie Peking pred svet výzvy, aké tu dávno neboli. Čína, podľa niektorých názorov agresívne vstupuje na africké a latinskoamerické trhy. Chápem, že aj na Slovenku sú ľudia, ktorým čínsky ekonomický postup môže prekážať, pretože lacným tovarom podkopáva miestne hospodárstvo.“

Peking však stojí pred vážnymi rozhodnutiami. "Otázkou ostáva, či bude Čína ako svetová mocnosťou klásť dôraz na ekonomický a kultúrny rozvoj, alebo na expanziu a militarizmus. To, akým smerom sa bude vyvíjať, bude mať obrovský vplyv na svet,“ naznačila mi Merle Goldmanová z Fairbankovho centra čínskych štúdií na Harvardovej univerzite, že čínski komunisti sa ešte nerozhodli.

Vyšlo v denníku Pravda 01. 10. 2009