Slovenskí záchranári pred desiatimi rokmi pomáhali na Taiwane po obrovskom zemetrasení. Zľava Ľuboš Hajko, Marián Fabuš a Jozef Hramec na večeri, ktorú usporiadali predstavitelia Taiwanu na Slovensku. Foto: Ja

„Na ministerstve vnútra mi vtedy povedali, že tam nepôjdeme, lebo je to ďaleko a je to drahé. Tak som sa obrátil na ministerstvo zahraničných vecí, či by sme vedeli niečo »vykúzliť«. Nakoniec sme leteli tam aj späť taiwanskými aerolíniami zadarmo. Keď ide o záchrannú akciu, nikde to nie je ďaleko,“ tvrdí Fabuš, riaditeľ výcvikovej základne záchranárskych psov v Nitre.

Slováci sa dostali na Taiwan do 30 hodín po tragédii.
„Keď sme tam prišli, letisko nás vítalo potleskom. Mal som z toho husiu kožu,“ hovorí podporučík Jozef Hramec a ukazuje na chĺpky na ruke, ktoré sa mu pri spomienke na udalosť aj po 10 rokoch ježia.

Záchranárov po príchode pridelili k rakúskym kolegom. Slovensko nezávislosť Taiwanu neuznáva, diplomatické vzťahy má nadviazané s Čínou. V tom čase neexistoval v hlavnom meste Tchaj– pej ani ekonomický a kultúrny úrad.

Hoci Slovákov čakal potlesk, najprv museli ukázať, čo zvládnu. „V hlavnom meste Tchaj–pej nás požiadali, aby sme prehľadali jednu spadnutú budovu. Pripadalo mi to čudné, lebo odtiaľ už brali sutinu,“ opisuje skúšku Fabuš. „Nevedeli sme však, že ide o test. Naše psy tam našli malého Číňana a označili ho. Odvtedy nás brali tam, kde to bolo najhoršie.“

Zemetrasenie malo epicentrum pri meste Ťi–ťi. Viac ako 44–tisíc domov živel úplne zničil a takmer rovnaký počet silno poškodil. „Veru, dostávali sme najťažšie úlohy,“ potvrdzuje aj Hramec, ktorý teraz pracuje v žilinskej mestskej polícii. Stále je však dobrovoľný záchranár a cvičí psy.

„Prehľadávali sme jednu budovu, odišli sme odtiaľ a na druhý deň nám povedali, že pri ďalšom dotrase to všetko padlo,“ hovorí Hramec. Fabuš pripomína, že otrasy prišli našťastie v noci. „V spadnutých budovách boli v prízemí obchody, bolo by to bývalo horšie, ak by boli plné ľudí. Presne sme videli, ako šiel tektonický zlom – na jednej strane ulice boli všetky domy zbúrané a na druhej strane mali maximálne popraskané sklá.“

„Doslova sa tam otvorila zem a prvé poschodia sa prepadli do zeme. Deviate poschodie bolo na úrovni tretieho,“ opísal mi skazu aj Hramec. Ale aj slovenskí záchranári pocítili poriadne otrasy. „Boli sme v hoteli, keď to prišlo. Poviem, že ak by mi vtedy niekto podrezal žily, tak sa mi z nich krv nevyleje, ale vysype,“ vraví Hramec.

Slovákom sa na Taiwane nepodarilo nájsť živých ľudí. „Každý záchranár ide do akcie s tým, že sa pokúsi nájsť tých, čo prežili. Podstatné je však objaviť aj mŕtvych, aby ich príbuzní mohli dôstojne pochovať,“ dodáva Hramec.

Pes je pre záchranára partner

Záchranársky pes ide ešte ďalej ako človek záchranár. O štvornohého pomocníka a priateľa sa tiež treba vedieť postarať. „Bolo to v roku 1999 po zemetrasení v Turecku, poslal som sučku na druhé poschodie. Padnuté panely tam vytvorili tunely,“ opisuje situáciu podporučík Jozef Hramec, ktorý cvičí psy a pracuje v žilinskej mestskej polícii. „Panel tam bol tak, že z neho trčali oceľové tyče a boli zahnuté smerom dovnútra. Keď liezla tam, bolo to v poriadku, ale von musela vycúvať a na jeden roxor sa napichla. Dala mi najavo, že sa niečo stalo. Ja som nasadol do bagrovej lyžice, dal som sa vyniesť hore. Bolo mi jedno, že sa môže niečo stať, pretože pes je pre vás partner.“

Zemetrasenie

• 921: na Taiwane mu hovoria len tak, lebo prišlo 21. 9. 1999
• 2 416 ľudí zahynulo
• 44 338 domov živel zničil
• 9,2 miliardy dolárov dosiahli škody po prírodnej katastrofe

Vyšlo v denníku Pravda 23. 09. 2009