Šialený pes. Tak volal líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího americký prezident Ronald Reagan. Teraz najmocnejšieho plukovníka na svete prijímajú štátnici na červenom koberci.

Muammar Kaddáfí je pri moci už 40 rokov. Foto: AP

Kaddáfí bol štedrým sponzorom terorizmu každého druhu, teraz je biznismen, u ktorého sa predbiehajú veľké západné firmy. Líbya sa zmenila z krajiny, ktorú v 80. rokoch USA bombardovali a Francúzsko vo vojne proti nej podporovalo armádu Čadu, na obchodného partnera.

,,Stretol som plukovníka Kaddáfího pred mnohými rokmi,“ povedal mi Richard Dekmejian z Juhokalifornskej univerzity. ,,Je stále pri moci, takže môžem potvrdiť, že vie, ako prežiť,“ tvrdí lakonicky expert na politické elity moslimského sveta.

Líbya v decembri 2003 ohlásila, že končí so snahami vyrobiť zbrane hromadného ničenia. Zástupcovia tvrdej línie tvrdili, že plukovník Muammar Kaddáfí sa zľakol vojny v Iraku, ktorá skončila vládu diktátora Saddáma Husajna.

,,Konflikt mohol pomôcť načasovaniu oznámenia a mohol mať vplyv na Kaddáfího rozhodnutia. Dlhodobými faktormi však boli líbyjská ekonomická situácia a odpor proti Kaddáfímu, ktorý v Líbyi narastal,“ povedala mi Dana Mossová z Washingtonského inštitútu blízkovýchodnej politiky. ,,Tripolis rokoval s Washingtonom už od roku 1999,“ pripomína.

Ani expert na Líbyu Ronald Bruce St John nespája Kaddáfího príklon k Západu s vojnou v Iraku. ,,Líbyjčania vedeli, že ich program výroby zbraní hromadného ničenia je vtip. Rokovanie ponúkali už v roku 1992. Po troch desaťročiach socialistických experimentov bola líbyjská ekonomika v troskách. Hospodárstvo krajiny je pritom takmer úplne závislé od príjmov z predaja ropy a zemného plynu. Kaddáfí pochopil, že so Západom musí uzavrieť mier, aby prilákal zahraničné investície. Zúfalo potreboval takúto pomoc pre ekonomiku, “ tvrdí Bruce St John. ,,Vláda Georgea Busha sa potom rozhodnutie Líbye v roku 2003 snažila využiť ako ospravedlnenie zásahu proti Saddámovi,“ myslí si odborník na Líbyu.

Kaddáfí si od roku 2003 podal ruku s mnohými mocnými aj menej mocnými západného sveta. Vystriedal sa u neho bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac, britský expremiér Tony Blair či bývalá šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová. Do Líbye zavítal v roku 2007 aj slovenský premiér Robert Fico.

Africký diktátor s túžbou Západu po robení obchodov narába viac ako šikovne. Niekedy to vyzerá akoby sa priam bavil nad rozhorčením časti verejnosti, že s ním svet sadá k jednému stolu. V roku 2007 režim prepustil bulharské sestričky a palestínskeho lekára, ktorým hrozila smrť za údajné nakazenie líbyjských detí vírusom HIV. Okamžite sa objavili úvahy o tom, že to súvisí s kontraktmi na dovoz francúzskych zbraní a spoluprácou s Parížom v jadrovej energetike. Kaddáfího syn Sajf to najprv potvrdil, potom vyvrátil.

Podobne sa Tripolis zachoval, keď škótska vláda pre niekoľkými týždňami prepustila atentátnika z Lockerbie Abdala Midžráhího. Britský minister spravodlivosti Jack Straw pripustil, že to súvisí s lukratívnymi zmluvami pre britské energetické firmy. Podľa nedeľníka Sunday Times existuje aj dohoda o tom, že Londýn sa už nebude zaujímať o páchateľov, ktorí v roku 1984 zastrelili v Líbyi policajtku Yvonne Fletcherovú. Britská diplomacia to popiera. Zatiaľ.

Líbya tak zostáva v Kaddáfího rukách bezpečne aj po tom, čo zmenil strany. ,,Nevidím šancu na výrazné politické reformy tohto centralizovaného, autoritatívneho systému, kým je Kaddáfí pri moci. Kaddáfímu sa podarilo dosiahnuť určitú rehabilitáciu na medzinárodnej scéne. Nemá to však znamenať odpustenie toho, čo urobil v minulosti, ani zlyhanie v kritike jeho budúcich činov,“ tvrdí Bruce St John.

,,Na Kaddáfího neexistuje príliš veľa pák,“ myslí si však Mossová. ,,Mohli by sme využiť, že túži po akceptovaní svetom a tlačiť na neho v otázkach zlepšenia ľudských práv v krajine. Ale nepozerám sa na to príliš optimisticky.“

Vyšlo v denníku Pravda 14. 09. 2009