Kritiku je vždy pripravený rozdávať. S jej prijímaním má však problémy. Mahmúd Ahmadínedžád bude iránskym prezidentom ďalšie štyri roky. Zdá sa však, že už má jasno v tom, čo bude mať na programe ako prvé.

Mahmúd Ahmadínedžád počas prezidentskej prísahy. Foto: Reuters

,,Po prísahe ich naučíme správať sa,“ citovali niektoré iránskej stránky Ahmadínedžádovo vyjadrenie smerom k opozícii. Tá spochybňuje právoplatnosť júnových prezidentských volieb, v ktorých získal viac ako 60 percent hlasov.

Aj keď sú právomoci prezidenta v Iráne obmedzené, Ahmadínedžád vie, ako ich využívať. V politickom systém krajiny upevnil počas prvého prezidentského obdobia svoje postavenie.

,,Pre jeho kariéru bolo kľúčové zapojenie sa do iracko-iránskej vojny a jeho práca na rôznych postoch v západných provinciách krajiny počas 80. a 90. rokov,“ povedal mi Günes Murat Tezcür z Loyolskej univerzity v Chicagu. ,,Vyzerá to tak, že práve v tom čase si vytvoril sieť kontaktov medzi vojenskými a bezpečnostnými elitami,“ tvrdí expert na Irán.

Ahmadínedžád sa pritom vie odvďačiť ľuďom, ktorí pri ňom stáli na ceste hore. Podľa denníka Times na poste prezidenta od roku 2004 vymenil všetkých veľvyslancov, okrem jedného všetkých guvernérov provincií a ministerstvá obsadil jemu vernými ľuďmi. Čistky pritom budú podľa pozorovateľov pokračovať.

,,Pôjde po ľuďoch v parlamente, po Rade strážcov, ktorej štyria členovia sú proti nemu, po Zmierovacej rade,“ citoval Times iránskeho experta Amíra Tahíriho.

Mahmmúd Ahmadínedžád sa narodil 28. októbra 1956. Niektoré zdroje uvádzajú, že sa zúčastnil na obsadení amerického veľvyslanectva v Teheráne v novembri 1979 a zadržaní rukojemníkov. Ahmadínedžád však tvrdí, že to nie je pravda a na jeho stranu sa postavili aj viacerí očití svedkovia. Konzervatívne zameraný politik postupne stúpal po priečkach moci, až ho v roku 2003 mestská rada zvolila za starostu Teheránu. O rok neskôr už vyhral pomocou populistických sľubov o rozdeľovaní príjmov z predaja ropy prezidentské voľby.

V úrade sa stal známy najmä presadzovaním jadrového programu a výpadmi proti Izraelu, Amerike a Západu. ,,Táto rétorika je však určená najmä domácemu publiku,“ povedal mi Jason Brownlee z Texaskej univerzity v Austine. ,,Sú to skôr nacionalistické ako vojenská vyjadrenia,“ pripomína Brownlee.

Aj Jalil Roshandel z Východokarolínskej univerzity si myslí, že Ahmadínedžádove výroky o zničení Izraela začali len ako populistická rétorika. Teraz by však vraj nemal nič proti tomu, ak by rozpútal nejakú vojnu.

,,Akýkoľvek zásah USA alebo Izraela proti Iránu by bol obrovskou záchranou pre režim. Extrémisti by mali dôvod na potlačenia opozície pod zámienkou, že nepriatelia štátu sú už na hraniciach,“ povedal mi Roshandel, ktorý začiatkom 90. rokoch pôsobil aj ako vicedekan na Teheránskej univerzite.

Vyšlo v denníku Pravda 06. 08. 2009