Vtip, ktorí si Moldavčania rozprávali pred parlamentnými voľbami, včera nadobudol reálnu podobu vo vyhlásení medzinárodných pozorovateľov.

„Vítam aktívny prístup voličov k týmto voľbám, čo je dobrý signál pre demokraciu v Moldavsku. Voliči však musia dôverovať celému volebnému procesu. Nepresnosti vo voličských zoznamoch sa opäť raz ukázali ako slabosť a urýchlene potrebujú nápravu,“ povedal Melvüt Cavosoglu, vedúci delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Problém voličských zoznamov vnímali ľudia takmer všade. „Máme presne spísané kravy, ale nevieme, ako je to s ľuďmi,“ tvrdila Ana Corolescuová, predsedníčka volebnej komisie v mestečku Soldanesti.

„Nečudovala by som sa, keby môj hlas odovzdali,“ tvrdila pre Pravdu Ana–Maria, ktorá pracuje v Kišiňove ako recepčná. Do svojho bydliska si nešla vybavovať voličský preukaz.

Podľa vyhlásenia pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa voľby v Moldavsku konali v súlade s mnohými medzinárodnými štandardmi. Erik Sportel z holandského Centra pre európske bezpečnostné štúdie si však myslí, že v podaní OBSE je to veľký posun smerom ku kritike hlasovacieho procesu.

„V apríli OBSE uviedla, že voľby boli vo všeobecnosti slobodné a spravodlivé,“ pripomína pre Pravdu Sportel. „Nebol som tu preto, aby som hodnotil volebný deň, ale v kampani vláda výrazne použila štátne zdroje. Médiá ovládané štátom boli jasne na strane komunistickej strany,“ myslí si Sportel. „Hlavné televízne stanice nedokázali poskytnúť nestranný a vyvážený obraz, favorizovali vládnucu stranu, či už išlo o čas, ktorý jej poskytli, alebo o spôsob, akým o nej informovali,“ dodáva OBSE.

Voľby sa pritom skončili v Moldavsku patovou situáciou. Víťazi sú minimálne dvaja. Komunisti vedení úradujúcim prezidentom Vladimirom Voroninom hlasovanie vyhrali. Podporilo ich 45,1 percenta zúčastnených voličov. To pre nich znamená 48 kresiel v 101–člennom parlamente. Druhí skončili liberálni demokrati s 16,3 percenta, čo im dáva 17 mandátov.

Štyri opozičné strany, ktoré sa do zákonodarného zboru dostali, získali dohromady 53 mandátov. Nadpolovičná väčšina im umožňuje zostaviť vládu a zvoliť predsedu parlamentu. Nestačí im však na zvolenie novej hlavy štáty. Zostáva ňou stále Voronin, ktorý by zase musel vládu súčasných opozičných strán vymenovať. Vytvoril sa akýsi začarovaný kruh.

Najväčšia pozornosť sa teraz upriamuje na Demokratickú stranu Mariana Lupua. Tento bývalý komunista a expredseda parlamentu sa odtrhol od Voronina len v máji. Mnoho pozorovateľov si myslí, že išlo skôr o trik, ako o skutočné oslabenie komunistov. Tí by mali s Demokratickou stranou dohromady 61 mandátov. Stačí to aj na voľbu hlavy štátu, ktorou by sa mohol stať práve Lupu. Po voľbách však prvý raz jednoznačne vyhlásil, že so stranou, ktorú opustil, sa spojiť nehodlá.

„Dobre poznám myslenie komunistov, vytvoriť s nimi koalíciu je nemožné,“ uviedol Lupu v moldavskej televízii.

Líder liberálnych demokratov Vlad Filat uviedol, že vznikne vláda s ďalšími opozičnými stranami a nájde spôsob, ako riadiť krajinu.

Vyšlo v denníku Pravda 31. 07. 2009