Študenti sú na prázdninách, ľudia musia chodiť do práce a kampaň v uliciach je takmer neviditeľná. Moldavci však v stredu 29. júla volia. Druhé parlamentné voľby v Moldavsku v tomto roku lákajú na seba pozornosť pre to, čo sa stalo na jar

Piateho apríla ich vyhrali vládnuci komunisti. V reakcii na to vyšlo postupne do ulíc až okolo 15–tisíc ľudí. Dvojdňové protesty sa skončili vypálením parlamentu v Kišiňove, zatknutím viac ako 650 demonštrantov a smrťou najmenej jedného z protestujúcich. Podľa ofi ciálnej verzie Valeriu Boboc zomrel po tom, čo sa nadýchal slzotvorného plynu. Mnohí ochrancovia ľudských práv predpokladajú, že ho dobila polícia. Pochybnosti sú aj o tom, či násilie rozpútali skutočne protestujúci študenti, alebo to boli vládni provokatéri.

„Nepredložili žiadny dôkaz, že sa niečo také stalo. Na Bobocov prípad sme však pozvali aj medzinárodných expertov,“ tvrdí vysoký predstaviteľ komunistickej strany Grigore Petrenco. Komunisti z organizovania protestov vinia Rumunsko, ktoré vraj chce Moldavsko pohltiť.

„Žiadame dôkladné a otvorené vyšetrovanie tohto prípadu,“ hovorí však Jevgenij Gološapov z miestnej pobočky Amnesty International. „Áno, zavolali na to ľudí zo zahraničia. Najprv však túto žiadosť 12–krát odmietli. Až keď právnik Bobocovej rodiny vybavil experta z Británie, ozvala sa mu prokuratúra, že sa postará o experta z Londýna,“ vysvetľuje pozadie Gološapov.

Okrem Boboka v apríli po voľbách našli v Kišiňove ďalších troch mŕtvych ľudí. Neboli však v centre mesta, tak ich oficiálne nespájajú s policajnou brutalitou. „Vyšetrovanie pokračuje. Prečo však nikto nehovorí o policajtoch, ktorí počas protestov skončili v nemocnici a niektorí tam stále sú,“ pripomína Petrenco.

Aj keď sa situácia môže rýchlo zmeniť, tentoraz sa nijaké veľké protesty neočakávajú. Svet sa po udalostiach v apríli hneď ponáhľal udalosti označiť za internetovú revolúciu, lebo časť ľudí sa organizovalo prostredníctvom sociálnej siete Twitter. V skutočnosti sa však jeho vplyv v Moldavsku pravdepodobne výrazne preceňuje. Internet v krajine má okolo 20 percent ľudí a aktívne Twitter používa, samozrejme, len malá časť z nich.

„Voľby sa konajú v júli, keď je možnosť mobilizácie študentov nižšia, ako bola v apríli. Okrem toho sú v strede týždňa, takže niektorí ľudia budú mať aj problém voliť,“ povedal mi Florent Parmentier z parížskeho Centra pre európskej štúdie, Sciences–Po. „Komunisti určite vyhrajú. To, akí budú silní, pravdepodobne rozhodne o reakcii ich oponentov,“ myslí si Parmentier.

Komunistická strana v apríli získala takmer 50 percent hlasov. Opozícia však tvrdí, že voľby boli do veľkej miery sfalšované. Vládna strana si vraj zarátala množstvo mŕtvych duší, platila ľuďom, aby volili ju, v štátnych úradoch za ňu museli hlasovať všetci takmer povinne, lebo by vraj prišli o prácu.

„Volila som,“ povedal mi Rodica Lungová, ktorá pracuje v Prahe. „Odovzdala som svoj hlas na ambasáde, ktoviekde však skončil,“ hovorí s trpkým úsmevom. Dnes sa chystá voliť opäť, tentoraz už doma.

„Ja správam o falšovaní veľmi neverím,“ povedala mi študentka Cristina „Mám spolužiakov, ktorí boli pri protestoch v apríli a ktorí mi hovorili, že komunisti všetko sfalšovali. Lenže na to nie sú poriadne dôkazy, aj keď uznávam, že tie voľby neboli možno úplne dokonalé.“ Cristina tvrdí, že v apríli vôbec nevolila, ale teraz dá možno hlas komunistom.

Ak sa to aj stane, k lepšiemu výsledku ako v aprílových voľbách by im to podľa prieskumov nemalo pomôcť. Podľa prieskumu Vox Populi by mali získať 32,6 percenta hlasov. Ešte ďalších päť strán by mohlo prekročiť hranicu päť percent hlasov potrebnú na to, aby sa dostali do parlamentu. Najsilnejšou opozičnou stranou je podľa výskumu Liberálna strana s takmer 15 percentami hlasov. Jej lídrom je starosta Kišiňova Dorin Chirtoacha. Viaceré miestne médiá podporujúce vládu ho zobrazujú ako Hitlera.,,Pred dvoma rokmi počas miestnych volieb som bol nacistický chlapec. Teraz som Hitler. Za dva roky som vyrástol,“ hovorí ironicky.

Prečo Moldavsko volí

• predčasné voľby nie sú priamy dôsledok protestov z apríla
• Moldavci volia opäť, pretože parlament, ktorý vzišiel z hlasovanie na jar, nebol schopný zvoliť prezidenta
• komunisti potrebovali v 101–člennom zákonodarnom zbore 61 hlasov na výhru ich kandidáta, mali len 60
• na základe ústavy musel byť pod dvoch neúspešných prezidentských voľbách parlament rozpustený

Vyšlo v denníku Pravda 29. 07. 2009