Konečne sme v niečom prví, jasala pred štyridsiatimi rokmi Amerika. Jej astronauti dobyli Mesiac a Spojené štáty vo vesmírnych pretekoch so Sovietskym zväzom získali náskok.

Neil Armstrong a Buzz Aldrin vztýčili pred 40 rokmi na Mesiaci ameriskú vlajku. Foto: AP

"Je to len malý krok pre človeka, no veľký skok pre ľudstvo," vyhlásil Armstrong. V tej chvíli sa stal prvým obyvateľom planéty Zem v dejinách, ktorý vystúpil na iné vesmírne teleso.

"Snaha o pristátie na Mesiaci bol jednou z najdôležitejších súčastí vesmírnych pretekov. Sovietsky zväz mal na konte príliš veľa prvenstiev, umelú družicu Sputnik, kozmonauta Jurija Gagarina," povedal mi historik Michael Smith z Purdueskej univerzity. "John Kennedy spustil program Apollo, aby si Amerika pripísala vlastné veľké a dramatické prvenstvo," tvrdí odborník na históriu vesmírnych letov a studenej vojny.

"Americká verejnosť bola a je ochotná podporovať kozmické objavy. Muselo a musí však existovať niečo, v rámci čoho podobné ambície vyznievajú ako potrebné.

Dôvod bol práve studená vojna," pripomenul mi Mike Gruntman, profesor astronautiky z Juhokalifornskej univerzity.

Spojené štáty svoje prvenstvo oslavovali. Z astronautov, ktorí pristáli na Mesiaci, boli hrdinovia. Po návrate z kozmu pobudli 18 dní v špeciálnej karanténe, ale potom sa už rozbehli po krajine na 45–dňové turné. To malo názov Veľký skok.

Posádka Apolla 11. Neil Armstong, Michael Collins a Buzz Aldrin. Foto: Reuters

Ani Armstrong, ani Aldrin však už do vesmíru neleteli. Posledným človekom, ktorý sa povrchu Mesiaca zatiaľ dotýkal, sa v apríli 1972 stal Eugene Cernan. Veliteľ posádky Apolla 17 má slovenské korene. Vláda prezidenta Richarda Nixona potom ďalšie pripravené lunárne misie zrušila. Celkovo bolo na Mesiaci 12 astronautov.

"NASA ponúkala ďalšie ambiciózne plány. Skonštruovanie raketoplánov malo umožniť jednoduchšie vesmírne cesty, na Mesiaci mala vyrásť ľudská kolónia," vysvetľuje Smith. Problémom však bola ekonomická kríza. Dobytie Mesiaca stálo 25 miliárd dolárov a ďalšie astronomické účty NASA nechceli už politici ani verejnosť platiť.

"O sto rokov si však pristátie na Mesiaci budeme pripomínať ako odrazový mostík pre naše objavy v slnečnej sústave," verí Gruntman.

Aj Aldrin, druhý muž na Mesiaci, sa už pozerá do budúcnosti. "Nastal čas opäť odvážne vyraziť," tvrdí.

Kam? Na Mars.

Vyšlo v denníku Pravda 18. 07. 2009