Sviečky na torte nesfúkne. Iránsky vodca ajatolláh Chameneí si 17. jula pripomenie sedemdesiate narodeniny. Moslimskí duchovní tento sviatok príliš neoslavujú. Na bujarý večierok by aj tak nebol dôvod. Chameneí momentálne čelí najväčšej kríze, odkedy sa pred dvadsiatimi rokmi dostal k moci po smrti ajatolláha Chomejního.

Ajatolláh Chameneí nahradil v roku 1989 na poste Najvyššieho vodcu Iránu ajatolláha Chomeiního (vpravo hore). Foto: AP

Dve desaťročia sa Chameneí pohyboval v iránskej politike medzi umiernenými a konzervatívcami. Aj keď nemal Chomejního charizmu a najprv ani rešpekt, v každej zložke iránskej moci hľadal a našiel verných spojencov. Po nástupe Mahmúda Ahmadínedžáda do prezidentského úradu v roku 2005 a jeho radikálnej protiizraelskej a protizápadnej rétorike dokonca mnohí experti upozorňovali, že v Iráne nemá Ahmadínedžád hlavné slovo. To prináleží Chameneímu a ten sa na svet predsa len pozerá trocha inými očami, pripomínali odborníci.

Prišli však tohtoročné kontroverzné prezidentské voľby a Chameneí sa postavil jednoznačne na stranu Ahmadínedžáda. Režim nasadil proti demonštrantom brutálnu silu, pozícia Najvyššieho vodcu sa však zakolísala.

,,Jeho dve rozhodnutia sa ukázali ako problematické,“ povedal mi Iraj Bashiri, expert na Irán z Minnesotskej univerzity. ,,Najprv odobril výsledok prezidentských volieb v prospech Ahmadínedžáda ešte predtým, ako bol k dispozícii konečný výsledok sčítania hlasov. Potom sa toho držal za každú cenu. Samozrejme, ak by neurobil prvý krok, vyhol by sa tomu, že jeho vyhlásenie vyznelo nedemokraticky a ukázalo sa ako veľmi nepopulárne,“ tvrdí Bashiri, ktorý sa v Iráne narodil.

Chameneí sa zrazu z duchovného vodcu stal pre mnohých Iráncov hlavným symbolom režimu, ktorý ich vraj obral o hlas v prezidentských voľbách. ,,Vyjadrenia, ktoré mal, konečne proti nemu spojili časť duchovenstva, politikov, podnikateľov, žien, študentov a väčšinu strednej a nižšej vrstvy iránskej spoločnosti,“ myslí si Jamsheed Choksy z Indianskej univerzity v Bloomingtone. ,,Stratil podporu aj medzi chudobnými ľuďmi z vidieka, lebo jeho stúpenci a Ahmadínedžád zle riadili ekonomiku. Chameneího posledné kroky ukazujú, že je súčasťou oligarchickej teokracie, ktorá sa nepriateľsky stavia k pluralite, demokracii a základným právam. Arogancia a prílišné sebavedomie doviedli Chameneího k politickej priepasti," povedal mi odborník na iránsku spoločnosť.

Alí Husajní Chameneí sa podľa jeho oficiálnej webovej stránky narodil 17. júla 1939 v Mašhade. Niektoré zdroje však udávajú, že na svet prišiel už 15. júla či dokonca 18. apríla 1939. Počas islamskej revolúcie bol blízkym spolupracovníkom ajatolláha Chomejního. V októbri 1981 ho zvolili za prezidenta. Niekoľko mesiacov predtým tesne unikol smrti pri bombovom atentáte radikálnych socialistov. Irán ako hlava štátu viedol prakticky počas celej iránsko-irackej vojny. V tomto období si urobil veľmi dobré kontakty v silových zložkách štátu, najmä medzi vplyvnými Revolučnými gardami. Po smrti ajatolláha Chomejního sa v roku 1989 stal Najvyšším vodcom.

,,Je to ako výber pápeža. Ak niekto chce byť Najvyšším vodcom, musí ho nominovať súčasný líder a musí spĺňať viaceré podmienky,“ hovorí Bashiri. ,,Preukazuje znalosť Koránu, učenia proroka a dvanástich imámov. Musí byť tiež schopný uplatňovať právo. Chameneí bol kandidát, ktorý vyhovoval,“ pripomína expert.

Podľa Choksyho však určite nebol favorit. ,,Nebol dostatočne kvalifikovaný. Po každej stránke bol vhodnejší kandidát veľký ajatolláh Montaserí. Ten však pre svoju umiernené názory upadol do nemilosti v časti duchovenstva,“ povedal Choksy.

Za najpravdepodobnejšieho nástupcu Chameneího je pokladaný jeho syn Mochtaba.

Vyšlo v denníku Pravda 17. júla 2009