Je len tretím pápežom, ktorý v modernej histórii navštívi Izrael. A presnejšie povedané - je Benedikt XVI. len druhým. Hlava katolíckej cirkvi Pavol VI. bol totiž v roku 1964 oficiálne len vo Svätej zemi, pretože Vatikán vtedy existenciu Izraela neuznával.

Bendikt XVI. na pôde Izraela. Foto: AP

„Budem sa modliť za vzácny dar jednoty a mieru na Blízkom východe a za celé ľudstvo,“ povedal pápež v marci, keď Vatikán oznamoval cestu. „Jeho návšteva prinesie ducha mieru a nádeje,“ tvrdil zase izraelský prezident Šimon Peres.

Benedikt XVI. pobudne v Izraeli a na západnom brehu päť dní. Cesta hlavy katolíckej cirkvi je sledovaná o to pozornejšie, že v minulých mesiacoch to neraz vo vzťahoch Izraela a Vatikánu škrípalo. Svätá stolica dokonca priznala chybu v úsudku, keď pápež zrušil exkomunikáciu biskupa Richarda Williamsona, ktorý popiera existenciu holokaustu.

Viacerí experti však nevnímajú terajšie problémy ako niečo veľmi podstatné. „Súčasné vzťahy sú najlepšie v histórii,“ hovorí dokonca Raymond Cohen z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. „Veď obe strany pracovali desaťročia na uzmierení. Vytvorili sa tak mechanizmy na rýchle riešenie situácií, ako bol Williamsonov prípad,“ povedal mi odborník na dejiny cirkví.

Aj podľa Johna Allena, cirkevného analytika televízie CNN, sú posledné udalosti skôr nedôležité a hlavné rozpory sú niekde inde. ,,Izrael je pre Svätú stolicu najdôležitejší, ale zároveň najkomplikovanejší partner. Na jednej strane Izrael potrebuje podporu zo strany Západu a Vatikán vníma svoje vzťahy s judaizmom ako jednu z najpodstatnejších súčasti medzináboženského dialógu,“ povedal mi Allen. „Na strane druhej sa Vatikán v izraelsko-palestínskom konflikte často prikláňa na stranu Palestínčanov. Je to preto, že väčšina kresťanov vo Svätej zemi sú Arabi, ktorí svoju budúcnosť spájajú s palestínskym štátom.
Dlhotrvajúcim problémom zostáva právne postavenie a zdaňovanie majetku katolíckej cirkvi na území Izraela. Vatikán chce, aby platili stáročné dohody, Tel Aviv je zase alergický na fakt, že by mal prísť o časť suverenity,“ hovorí novinár z Národného katolíckeho spravodajcu.

Predchádzajúci pápež Ján Pavol II. nazval Židov staršími bratmi kresťanov. „Tieto dve náboženstvá sa majú navzájom v DNA. Vychádzajú zo spoločnej tradície a napriek historickej záťaži sa posunuli k lepšiemu vzájomnému porozumeniu,“ tvrdí Cohen a Allen s ním súhlasí.

,,Na Blízkom východe je všetko ovplyvnené náboženstvom vrátene politických rozhodnutí. Katolícka cirkev je azda jedinou západnou inštitúciou, ktorá sa môže obracať na všetkých v tomto regióne, lebo dokáže hovoriť týmto politicko-náboženským jazykom. Náboženstvo rozdeľuje, ale aj zjednocuje. Pápežova pozícia mierotvorcu môže byť na Blízkom východe silnejšia ako ktoréhokoľvek západného lídra,“ myslí si Allen.

Cesta pápeža Benedikta XVI. po Svätej zemi

• 8. - 10. máj, Jordánsko - pápež odslúži omšu v Ammáne, navštívil biblické miesta pri hlavnom meste a stretol sa s kráľom Abdulláhom
• 11. - 12. máj, Jeruzalem - stretáva sa s izraelským prezidentom Šimonom Peresom a navštívi pamätník obetí holokaustu Jad Vašem, navštívi Skalný dóm na Chrámovej hore a stretne sa s jeruzalemským Veľkým muftím, navštívi Západný múr, najposvätnejšie miesto judaizmu a stretne sa s hlavnými rabínmi Izraela, v údolí Kidron odslúži omšu
• 13. máj, Západný breh - návšteva Betlehemu, Ježišovho rodiska, kde odslúži omšu, navštívi utečenecký tábor Aida a stretne sa palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom
• 14. máj, Nazaret - v meste, kde Ježiš býval ako dieťa, odslúži pápež omšu, neskôr sa stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom
• 15. máj, Jeruzalem - stretne sa patriarchami gréckej pravoslávnej a arménskej cirkvi a navštívi Baziliku svätého hrobu

Vyšlo v denníku Pravda 11. mája 2009