,Hitler potreboval hospodársky kolaps, aby Nemci dali dôveru jeho riešeniu krízy,“ povedal mi historik Richard Overy. „Je dôležité predstaviť si šok, ktorý zažili Nemci s nástupom veľkej hospodárskej krízy. Ich krajina sa už niekoľko rokov ekonomicky zviechala, prijali ju do Spoločnosti národov a zrazu dostala úder, ktorý ju postihol ešte viac ako iných. Nemecku sa mocnosti ani nedovolili poriadne podieľať na riešení krízy. Dať šancu Hitlerovi zrazu vyzeralo pre Nemcov ako dobré riešenie,“ tvrdí expert na nacistické Nemecko z Exeterskej univerzity.

Národnosocialistická nemecká robotnícka strana získala vo voľbách v roku 1928 iba 2,6 percenta hlasov a 12 kresiel v parlamente – Reichstagu. O dva roky neskôr, už po vypuknutí krízy, dostala Hitlerova NSDAP 18,3 percenta hlasov a mala 107 poslancov. V júli 1932 to už bolo 230 miest v Reichstagu a nacistov volilo takmer 38 percent voličov.

,,Počet hlasov pre NSDP rástol s tým, ako rástla nezamestnanosť. Zďaleka však neplatí, že za Hitlerom stáli práve nezamestnaní,“ upozorňuje Robert Gellately, autor knihy Lenin, Stalin a Hitler: Vek sociálnej katastrofy. ,,Ľudia, ktorí stratili prácu a tradične volili sociálnych demokratov, sa posunuli ďalej doľava a podporili komunistov. Ich nástup v čase hospodárskej krízy vystrašil strednú triedu, ktorá odskočila od tradičných strán. Priklonila sa k nacistom preto, lebo mala pocit, že Hitler bude chrániť súkromný majetok pred extrémnou ľavicou,“ povedal mi historik z Floridskej štátnej univerzity.

Podľa viacerých expertov bola veľká hospodárska kríza takým dôležitým faktorom v Hitlerovej politickej kariére, že bez nej by sa vôbec k moci nedostal.

,,Môžeme to povedať aj takto dramaticky: Nijaká kríza, nijaký Hitler,“ tvrdí Gellately. „Na jeho triumfe a vzniku tretej ríše nebolo nič predurčeného. Bez krízy by Hitler zostal len hlučným pravico-extrémistickým outsiderom,“ hovorí aj Overy.

Ian Kershaw, známy autor dvojdielnej Hitlerovej biografie, si dokonca myslí, že bez vtedajšieho globálneho ekonomického úpadku, by sa dejiny vyvíjal úplne ináč. ,,Hitler by sa pravdepodobne vytratil zo scény. V Nemecku existovali sily, ktoré mali rovnaké požiadavky ako on. Bez neho by však boli tempo a charakter politiky iné. Je nepravdepodobné, že by vývoj smeroval až k druhej svetovej vojne v roku 1939 a takému výraznému prenasledovaniu Židov, ktoré vyústilo až do takzvaného konečného riešenia,“ povedal miKershaw, ktorý vyučuje na Sheffieldskej univerzite.

Karikatúra: Graphic News

• 20. apríla 1889 sa Adolf Hitler narodil v rakúskom Braunau am Inn
• od roku 1921 viedol Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu
• v novembri 1923 sa zúčastnil na neúspešnom Pivnom puči
• v roku 1925 vydal dielo Mein Kampf
• 30. januára 1933 sa stal nemeckým kancelárom
• 2. augusta 1934 sa stal nemeckým führerom
• 1938 - anšlus Rakúska
• marec 1939 - obsadenie Československa, vznik slovenského štátu
• september 1939 - začiatok druhej svetovej vojny
• 1942 - plné uplatnenie takzvaného konečného riešenia židovskej otázky
• 30. apríla 1945 spáchal samovraždu
• 8. mája 1945 sa skončila druhá svetová vojna v Európe, znamenala viac ako 60 miliónov mŕtvych
• roku 1998 zaradil Hitlera magazín Time medzi 100 najvplyvnejších ľudí 20. storočia