„Až do polovice 80. rokov minulého storočia sa Varšavská zmluva jednoznačne pripravovala na útok proti Západu,“ pripomenul mi však Zdeněk Kříž. „Osobne by som si stavil na to, že debata o preventívnom údere proti sovietskemu bloku sa viedla aj na úrovni plánovačov v NATO,“ tvrdí český odborník na bezpečnostnú politiku z Masarykovej univerzity v Brne.

Severoatlantická aliancia vznikla roku 1949 a o šesť rokov potom sa zrodila Varšavská zmluva. Mala to byť odpoveď komunistických krajín na vstup západného Nemecka do NATO.

,,Sovietsky blok mal na začiatku jednoznačnú prevahu v počte konvenčných síl. USA boli na tom zase lepšie, čo sa týka jadrových zbraní,“ tvrdí historik Lawrence Kaplan. ,,Od 60. rokov by sme mohli hovoriť o remíze, keď si obe strany uvedomovali, že by sa navzájom zničili,“ poveal mi profesor z Georgetownskej univerzity.
Aj fakt, že úplný jadrový konflikt by neznamenal pre nikoho víťazstvo, podporoval úvahy o klasickej vojne, ktorá by mohla priniesť aspoň nejaké územné zisky.

„Okrem tých z prvých rokov existencie aliancie zostávajú pohotovostné obranné plány NATO tajné. Americké jednotky v Európe sa však pripravovali na dve línie útokov z východu,“ tvrdí Ingo Trauschweizer z Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii. „Jedna vlna by smerovala z územia Nemeckej demokratickej republiky, z Durínskeho lesa cez priestor Fulda smerom na Frankfurt. Druhá zase z ČSSR cez Bavorsko do Bádenska-Württemberska,“ opísal mi expert na vojenskú históriu možný útok armád Varšavskej zmluvy. Cieľom východných armád bolo rozdeliť Nemecko na severnú a južnú časť, otvoriť si cestu na Paríž a zablokovať Bonn. „NATO nemalo až do 80. rokov kapacity na konvenčnú vojnu. V prípade, že by sa ju predsa rozhodlo rozpútať, bojovalo by sa na území NDR a Československa,“ pridáva Kříž scenár v prípade, že by prvá udrela aliancia.

Západní spojenci bola však veľmi opatrní, aby v sovietskom bloku nevzbudili podozrenie, že chcú zaútočiť na Východ. „Moskva sa takého scenára obávala najmä od preventívnej vojny Izraela proti Egyptu v roku 1967,“ povedal mi David Isby. „Aliancia o tom vedela a komunistickú veľmoc príliš neprovokovala. Nebolo jasné, čo by si Kremeľ mohol vyložiť ako prípravu na konflikt proti nemu a jeho vazalom. NATO preto ani nikdy neumiestnilo bojové jednotky pozdĺž nemeckých hraníc,“ tvrdí autor viacerých kníh s vojenskou tematikou.

„NATO malo nakoniec smerom k Varšavskej zmluve dve úlohy. Malo pôsobiť odstrašujúco a zároveň malo byť pripravené odraziť útok. Myslím si však, že obe aliancie sa vnútorne vnímali ako obranné a protivníka pokladali za budúceho agresora. To zapadalo do celkovej atmosféry studenej vojny,“ myslí si Trauschweizer

Vyšlo v denníku Pravda 31. marca 2009