Ak by som mal tú moc, ja by som na Irán zaútočil. Narušil by som jeho atómové ambície. Pofvedal mim to v Jeruzaleme Emmanuel Navon, izraelský profesor medzinárodných vzťahov a člen strany Likud. Strany, ktorej predseda Benjamin Netanjahu bude onedlho izraelským premiérom.

Opakovane sme zdôraznili, že Izrael je rakovinový nádor, ktorý treba odstrániť - ajatolláh Alí Chameneí. Foto: AP

Izrael podľa viacerých zdrojov niekoľko ráz trénoval letecké útoky proti iránskym jadrovým zariadeniam. "Možnosťou je aj využitie novej generácie balistických rakiet Jericho-3. Z toho, čo sa však o nich verejne vie, vyplýva, že nie sú také presné, aby s konvenčnými hlavicami presne zasiahli iránske jadrové zariadenia," povedal pre Pravdu Walter Ladwig, bezpečnostný expert z Oxfordskej univerzity.

Plány izraelských jastrabov na zásah podľa viacerých odborníkov brzdí nesúhlasný postoj USA. Britský denník Daily Telegraph preto tvrdí, že Tel Aviv vedie s teheránskym režimom tajnú vojnu. Pri sabotovaní atómového programu údajne neváha siahnuť ani k vražde. Izraelská spravodajská služba vraj bola už v roku 2007 za zabitím iránskeho atómového vedca Arderšíra Hassanpúra.

"Izrael zavraždil v roku 1990 Gerarda Bulla, ktorý vyrábal pre irackého diktátora Saddáma Husajna takzvané superdelo," pripomenul mi akcie Mossadu britský vojenský odborník Michael Smith.

"Podobné tajné operácie môžu priniesť výsledky," myslí si Jennifer Kibbeová, spolupracovníčka Brookingsovho inštitútu. "Či sú správy o nich pravdivé, alebo falošné, v Teheráne azda vzbudia dojem, že sa na ne treba sústrediť. To by mohlo odviesť jeho pozornosť a zdroje od iných dôležitých a najmä skutočných problémov," povedala mi odborníčka na tajné služby.

Vzťahy: Amerika – Irán – Izrael

• 1948 – 1979: Hoci Irán neuznával diplomaticky Izrael mal s ním priateľské vzťahy. Amerika podporovala režim šacha Mohammada Rezá Pahlavího
• 1979: Islamská revolúcia situáciu zmenila. Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Chomejní označil USA za Veľkého Satana a Izrael za Malého Satana
• 1980: Počas rukojemníckej krízy, keď ešte v roku 1979 obsadili Iránci ambasádu USA v Teheráne, Spojené štáty prerušili diplomatické vzťahy s Iránom a tento stav trvá dodnes
• 1980 – 1988: V iracko-iránskej vojne podporovali USA režim Saddáma Husajna
• 1982: Vzniklo hnutia Hizballáh. V roku 1987 zase Hamas. Irán ich podporuje, odmietajú existenciu Izraela
• 1986: Aféra Irangate. Napriek nepriateľstvu predávali USA Iránu zbrane. Zo získaných peňazí finnacovali pravicové skupiny v Južnej Amerike. Do schémy boli zainteresovaný aj izraelskí obchodníci so zbraňami
• 1995: Americký prezident Bill Clinton posilnil embargo proti Iránu
• 2002: Prezident George Bush zaradil Irán do takzvanej osi zla, spolu s Irakom a Severnou Kóreou.
  
• 2005: Na pohrebe pápeža Jána Pavla II. sa stretli izraelský prezident Moše Kacav a iránska hlava štátu Muhammad Chatámi. Kacav tvrdí, že si podali ruky, Chatámi to popiera.
  
• 2009: Prezident Barack Obama ponúka ruku tým, čo uvoľnia zaťatú päsť. Teherán mu odkazuje, že nesmie robiť rovnaké chyby ako Bush.

Vyšlo v denníku Pravda 17. 03. 2009