Nič sa nezmenilo. "Horšou možnosťou ako vojenský zásah je Irán s jadrovou zbraňou," tvrdil bývalý americký viceprezident Dick Cheney. "Musíme Irán odradiť, musíme ho zastrašiť, aby sa neusiloval o získanie atómovej bomby," citovala pred niekoľkými dňami agentúra Reuters Hillary Clintonovú, šéfku diplomacie Spojených štátov.

Tradičné ,,palivo" na iránskych demonštráciách - americká vlajka. Foto: AP

Všetky možnosti tak zostávajú na stole aj po výmene stráží v Bielom dome. Podľa mnohých mal byť zásah proti Iránu po Afganistane a Iraku tretím konfliktom Georgea Busha. Môže sa teraz stať prvou vojnou Baracka Obamu? Bude ho do nej tlačiť Izrael, ktorý vidí v jadrovom programe Iránu priame ohrozenie?

"Veľký vojenský konflikt je vrcholne nepravdepodobný," povedal mi Walter Ladwig z Oxfordskej univerzity. "Spojené štáty jednoducho nemajú dostatok jednotiek, aby si mohli dovoliť takú inváziu. Na krku majú stále Irak a Afganistan. Izraelská armáda je veľmi dobre vycvičená, ale je malá. Okrem toho, ako by sa do Iránu vôbec dostala? Na lodiach cez Červené more a Perzský záliv? To nie je reálne," tvrdí bezpečnostný expert.

"Nikto nenavrhuje veľkú pozemnú operáciu," hovorí aj Michael Rubin z konzervatívneho American Enterprise Institute. "Diskutuje sa jedine o leteckom zásahu proti Iránu. Podobne ako to bolo v roku 1998 s Irakom, ktorý neplnil rezolúcie OSN," povedal mi odborník na Irán.

Aj bombardovanie zo vzduchu alebo raketový útok majú svoje úskalia. "Spomalili by iránsky jadrový program, ale nezničili by ho. Okrem toho by znamenali posilnenie súčasnej tvrdej línie Teheránu, za ktorú by sa postavili aj jej súčasní kritici," myslí si Rubin.

"Išlo by najmä o to, čo zasiahnuť. Irán sa poučil z prípadu z roku 1981, keď izraelské letectvo zbombardovalo iracký atómový reaktor v Osiraku," pripomína Ladwig. "Irán má svoje jadrové zariadenia roztrúsené po krajine a sú hlboko pod zemou. Cieľom by však mohli byť zariadenia na výrobu plutónia v Araku, na obohacovanie uránu v Natanzi a jadrové reaktory v Isfaháne. Narušenie ich chodu by bola pre Irán veľká rana."

Teherán by sa však v prípade akéhokoľvek útoku bránil. "Irán by sa pokúsil uzavrieť strategický dôležitý Hormuzský prieliv. Ním podporované hnutie Hizballáh by sa pustilo do konfliktu s Izraelom a teroristické organizácie, ktoré financuje, by sa pokúsili útočiť po svete," vysvetľuje Rubin. "Polovojenské skupiny verné Iránu by ničili ropné polia na juhu Iraku, čo by znamenalo zvýšenie cien ropy. Iránci nemôžu urobiť nič, ak dôjde k priamej vojenskej konfrontácii. Ich schopnosť použiť v boji nekonvenčné prostriedky je však mimoriadna," tvrdí expert.

2,3 mil.
Irán tvrdí, že toľko vojakov môže čeliť invázii

3,3 mil.
ozbrojené sily USA aj s rezervami

580-tisíc
izraelská armáda plus polovojenské jednotky

Vyšlo v denníku Pravda 17. 03. 2009