Trvalo im to viac ako rok a boli poslední. Poslanecká snemovňa schválila Lisabonskú zmluvu. Česká vláda im ju poslala už vlani v januári. Českí poslanci sú zároveň poslední, ktorí v štátoch EÚ o dokumente rozhodovali. V prípade iných členských krajín sa už k zmluve kladne vyjadrili parlamenty. V Írsku to boli ľudia, ktorí ju odmietli.

Česká Poslanecká snemovňa schválila Lisabonskú zmluvu v pomere hlasov 125 : 61. Foto: ČTK

Na odhlasovanie sa muselo nájsť v dolnej komore 120 hlasov, nakoniec ich bolo o päť viac. Proti hlasovalo 61 poslancov, medzi ktorými boli takmer všetci komunisti a až 37 členov vládnej ODS. Za ich bolo len 33, deviati sa zdržali.

Premiér Mirek Topolánek sa počas rozpravy snažil zapôsobiť na spolustraníkov. „Neratifikovanie nám neprináša nič. Len by sme sa dostali v EÚ na perifériu, nepresadíme svoje záujmy,“ tvrdil Topolánek.
Jeho kritik Vlastimil Tlustý mu vyčítal, že dokument potrebuje len preto, že túži po európskej funkcii. „Kráľovstvo za eurokomisára,“ tvrdil o Topolánkovej motivácii Tlustý.

„Časť poslancov ODS Lisabon odmieta len preto, že ho odmieta Václav Klaus. Ďalší to naozaj berú ako odovzdávanie suverenity Bruselu. Pre iných je to doslova psychologický problém. Tak dlho sa na Lisabonskú zmluvu útočilo, že si nedokážu predstaviť, aby ju podporili,“ povedal mi český politológ Jan Kubáček.

Práve pre odpor občianskych demokratov je osud ratifikácie Lisabonskej zmluvy v Česku stále nejasný. Dokument musí odsúhlasiť aj horná komora parlamentu. Tam je to nemožné bez hlasov aspoň časti senátorov za občiansku demokraciu. Tí chcú, aby boli pred Lisabonom schválené zmluvy o výstavbe amerického radaru na území Česka. Žiadajú tiež prijatie pravidiel na odovzdávanie právomoci vlády na Brusel. Senát bude o zmluve rozhodovať pravdepodobne až o niekoľko týždňov.

Po senátoroch čaká zmluvu ešte prekážka v podobe podpisu Klaus, ktorý dokument zatracuje. Jeho hovorca odkázal, že verí, že Senát sa bude správať zodpovednejšie ako snemovňa.

Podľa Kubáčka však Senát Lisabon schváli. „Predpokladám, že ju podpíše aj Klaus. Nakoniec nebude chcieť byť spojený s argumentáciou, aby sa počkalo na Írov, ktorí by mali opakované referendum v októbri. Najmä ak prieskumy naznačujú, že teraz ich bude väčšina za,“ pripomína politológ.

Lisabonská zmluva

• ratifikačný proces skončilo 23 krajín z 27 členov EÚ
• v Česku ju musí ešte schváliť Senát a podpísať prezident
• v Nemecku ju posudzuje Ústavný súd, chýba podpis hlavy štátu
• v Poľsku ju rovnako ešte prezident nepodpísal
• Íri zmluvu vlani v júni odmietli v referende, opakovať sa bude asi v októbri

Vyšlo v denníku Pravda 19. 02. 2009