Blogy  Hlavná stránka       Albumy
Kategórie
Linky

« Putin je pre nás všetkým, smeje sa ruský disident | Dobrý žiak Topolánek využíva európsku šancu »

Patrí medzi 100 najvplyvnejších ľudí 20. storočia. Určite podľa amerického magazínu Time, no jeho zaradenie do rebríčka nikto nespochybňuje. Naopak. Irán práve oslavuje 30. výročie islamskej revolúcie a ajatolláh Chomejní je už takmer 20 rokov mŕtvy. Jeho vplyv však nie je možné prehliadnuť ani teraz.

Chomejni

Ajatolláh Chomejní. Foto: www.globalsecurity.org


„Islamská republika. Politický islam. Zrážka civilizácií.“ Podľa Marka Sedgwicka sa svet stále vyrovnáva s týmto Chomejního dedičstvom. „Polovica z toho, čo dnes nájdete v správach zo zahraničia, sa s ním dá spojiť,“ uviedol pre Pravdu expert na islam z Aarhuskej univerzity v Dánsku.

„Nič,“ to bola Chomejního odpoveď na otázku, čo cíti, keď sa 1. februára 1979 vracal do Iránu po 14 rokoch v exile. Tvrdý muž riadil záležitosti okolo seba pevnou rukou. „Nie,“ znie zase názor Michaela Ledeena na to, či by bez Chomejního nejaká revolúcia v Iráne bola. „Bol jednoznačným lídrom, hoci sa takticky spojil aj s komunistami a inými skupinami, ktoré boli proti vláde šacha Mohammada Rezá Pahlavího,“ pripomína konzervatívne zameraný Ledeen, ktorý v 80. rokoch pracoval ako špeciálny poradca amerického ministra zahraničných vecí Alexandra Haiga.

Ruhalláh Musáví Chomejní sa narodil 24. septembra 1902. Jeho rodina podľa tradície odvodzovala svoj pôvod od proroka Mohameda. Chomejního otca podľa populárneho mýtu zabil Rezá Pahlaví, otec budúceho iránskeho vládcu Mohammada Rezá Pahlavího. To je však veľmi nepravdepodobné. Po rokoch výučby islamu jeho chvíľa prišla, keď zomrel ajatolláh Kašáni. Chomejní sa postavil proti Pahlavího svetským reformám, odsúdil zasahovanie USA do záležitostí Iránu a vláda ho poslala do exilu. Šach odmietol návrhy, podľa ktorých by ho bolo lepšie zavraždiť.

Nespokojnosť s režimom Pahlavího však rástla, prispievali k tomu hospodárke ťažkosti Iránu. Po príchode Chomejního do vlasti bol osud šacha spečatený. Z Iránu odišiel ešte skôr, ako sa jeho rival vrátil. „Ja som ho odsúhlasil, mňa musí poslúchať. Je to Božia vláda, neposlušnosť by bola revoltou proti Bohu,“ cituje novinár Baqer Moin Chomejního v knihe o jeho živote. A slúžiť Najvyššiemu vodcovi čo bol titul, ktorý získal, musel aj premiér Mahdí Bazargán, prvý predseda vlády po revolúcii.

Chomejni a Mahmud

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád pri Chomejního hroba. Pre oboch mužov sú USA Veľký Satan. Foto: AP

Podľa Ledeena bol Chomejní hlboko veriaci muž aj nemilosrdný diktátor. „To sa nevylučuje. Bol to fanatický islamofašista. Jeho vplyv je najmä medzi stúpencami šiitskej vetvy islamu, ale oceňujú ho aj radikálni sunniti,“ tvrdí expert z Nadácie na ochranu demokracií. Sedgwick ponúka umiernenejší pohľad. „Ukázal moslimskému svetu, že existuje, alebo sa aspoň zdá, že existuje, možnosť vytvorenia moslimského štátu. A Západu zase ukázal, že odklon od úlohy náboženstva nemusí u moslimov prísť, a že islam je možno aj hrozba."

Hrozbu Chomejního hnevu pocítili mnohí. Po revolúcii bez súdov dal povraždiť množstvo bývalých spojencov, ktorí však boli proti myšlienke vytvorenia islamského štátu. Jeho označenie USA za Veľkého Satana je dodnes súčasťou iránskych oficiálnych zahraničnopolitických dokumentov. Trest smrti pre Salmana Rusdieho, autora Satanských veršov, nebol ani prekvapením.

„Nikdy predtým som ho nevidel zasmiať sa, pošepol mi jeho syn,“ opísala pre magazín New Yorker stretnutie s Chomejním v roku 1979 talianska novinárka Oriana Fallaciová. Žurnalistka ajatolláha rozosmiala opakovanými otázkami o tom, či sa dá v tradičnom čadore, ktorým si moslimské ženy zakrývajú hlavu, plávať.

Ajatolláh Chomejní zomrel 3. júna 1989. Na jeho pohrebe sa podľa niektorých informácií zúčastnilo až 11 miliónov ľudí. „Nemyslím si, že je v Iráne zákon, ktorý zakazuje jeho kritiku, ale nikto to príliš nerobí,“ dodáva Sedgwick.

Chomejni a Connery

Trocha zábavy na záver. Chomejní a Sean Connery a ako sa podobajú :-) Foto: www.aref-adib.com

Vyšlo v denníku Pravda 03. 02. 2009

 Permalink