Už vie takmer všetko, čo by mal prezident Spojených štátov vedieť. Má informácie, ktoré predtým nemal a o ktorých bežní smrteľníci pravdepodobne nič netušia. O to ťažší však bude mať Barack Obama krok na inauguračnom plese, ktorý mu usporiada televízia MTV 20. januára 2009, v deň, keď sa oficiálne stane novým americkým prezidentom. V Bielom dome už totiž nebude mať čas vychutnávať si triumf.

Barack Obama. FOTO: AP

"Problémy tu vždy budú a 21., 22. januára sa zjavia krízy, o ktorých ešte teraz nevieme," pripomínal ešte v októbri bývalý minister zahraničných vecí Colin Powell v relácii Meet the Press televízie NBC. Obamov viceprezident Joe Biden išiel ešte ďalej. "Nebude to trvať ani šesť mesiacov a svet si vyskúša Baracka Obamu. Pozrite, budú tu medzinárodné krízy, vyrobené krízy, ktoré otestujú odolnosť tohto chlapíka. Ako študent histórie a ako niekto, kto slúžil so siedmimi prezidentmi, vám môžem garantovať, že prídu," vyhlásil Biden dôrazne na večeri s prispievateľmi na prezidentskú kampaň v Seattli. Dodal, že by hneď mohol poslúžiť štyrmi či piatimi scenármi.

"Pravdupovediac Biden si pomerne bezpečne mohol dovoliť predpoveď, že v prvých šiestich mesiacoch Obamovej vlády budeme svedkami vyrobených kríz," myslí si Nils de Mooij z Holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy - Clingendael. Obama bude čeliť viacerým výzvam, ktoré môže ešte zvýrazniť globálna ekonomická kríza. Napínanie svalov je bežný prostriedok, ako odvrátiť pozornosť od zlej hospodárskej situácie. "Ak Biden hovoril o možných scenároch, aj ja ich mám niekoľko," povedal mi de Mooij. "Ruský prezident Dmitrij Medvedev negratuloval Obamovi, čo je, myslím si, nezvyčajné, a ostro napadol projekt protiraketového štítu. Ak toto nie je test, prinajmenšom ide o veľmi jasné a konfrontačné vyhlásenie," myslí si odborník na medzinárodné vzťahy. Moskva krátko po rusko-gruzínskej vojne načrtla sféry svojho vplyvu, ktoré neobmedzila len na susedov. Ruská flotila sa preháňa po Karibiku, cvičí s venezuelským námorníctvom a Kremeľ prvý raz od konca studenej vojny vyslal svoje bojové lode aj na Kubu.

"Ďalší problém je Severná Kórea, ktorá, čo sa týka jej jadrového programu, chvíľu spolupracuje a chvíľu vydiera, lebo režim potrebuje medzinárodnú pomoc. Tento jej prístup sa neskončí len preto, že sa Obama stane prezidentom," pripomína de Mooij. Nie je jasné, kto v súčasnosti vydáva v komunistickej diktatúre rozkazy, keďže vodca Kim Čong-il má zdravotné ťažkosti. Napriek tomu sa Pchjongjang správa ako obyčajne, s plnením sľubov má problémy. Po poslednom kole šesťstranných rozhovorov s KĽDR Spojené štáty oznámili, že medzinárodné spoločenstvo sa dohodlo, že Severnej Kórei zastaví dodávky paliva, lebo neplní svoje záväzky. Aby bol zmätok ešte väčší, do toho ešte vstúpila Moskva, ktorá tvrdí, že tak to nie je a ona Pchjongjangu dohodnutý tovar dodá.

Nakoniec je tu Teherán, ktorý bude pokračovať v obohacovaní uránu, čo samo osebe môže byť predzvesť medzinárodnej krízy. Nestalo by sa to len vtedy, ak by bol Obama schopný zmeniť prístup Iránu k vnímaniu vlastných záujmov, a to je extrémne náročné aj pre neho," tvrdí de Mooij.

Napriek pochmúrnym vyhliadkam má Obama podľa holandského experta jednu výhodu. V krízových situáciách nebude úplne sám, jeho problémy budú aj krízami Európy "Najmä spočiatku, keďže je populárny, mal by mať na svojej strane tradičných západných spojencov. Tí by mali ľahšie znášať americké vodcovstvo, keďže sa už nemôžu vyhovárať na to, že v Bielom dome sedí nepopulárny Bush. Obama to bude mať jednoduchšie aj ako by to mal republikán John McCain," dodáva de Mooij.

Teroristi
- Pakistan zatiaľ zostáva pre Taliban a Al-Kajdá bezpečným územím
- radikáli v Afganistane môžu staviť na taktiku útokov na amerických spojencov a následnú rastúcu nechuť Západu angažovať sa v regióne

Irán
- Teherán plánuje testovať nové rakety a pokračovať v obohacovaní uránu
- Irán môže pokračovať v bojových hrách, aké si vyskúšal so zajatím britských námorníkov, ale tentoraz sa zameria na Američanov

Severná Kórea
- osud Kim Čong-ila je v tejto chvíli nejasný
- severokórejský režim môže v tejto situácii pritvrdiť postoje najmä smerom k južnému susedovi, ktorého majú USA pod ochrannými krídlami

Rusko
- vládcovia Kremľa sa nezmieria s protiraketovým štítom a oficiálne hovoria o svojich sférach vplyvu
- Moskva ich môže presnejšie identifikovať a priamo žiadať Washington, aby sa jej do nich nemiešal

Čína
- v dôsledku hospodárskej krízy môže mať Čína ekonomické problémy, nasledované protestmi
- odpútanie pozornosti môže byť hľadanie nepriateľa v zahraničí, tak ako si to Peking vyskúšal pri udalostiach spojených s olympijským ohňom

Svet sa nikdy nebál slabého amerického prezidenta otestovať

Víťazom sa stal mladý a populárny demokratický senátor. V prezidentských voľbách porazil oveľa skúsenejšieho protivníka z republikánskeho tábora. Tak vyzeral súboj o Biely dom tohto roku, keď Barack Obama vyhral nad Johnom McCainom. A tak to bolo aj v roku 1960, keď Oválnu pracovňu pre seba získal John Fitzgerald Kennedy a pred jej dvermi nechal Richarda Nixona. Práve na Kennedyho si spomenul aj Obamov viceprezident Joe Biden, keď vyhlásil, že jeho šéfa si svet vyskúša ako známeho JFK.

Dodnes sa vedú diskusie o tom, že ak by prezidentské voľby vyhral Nixon, vtedajší sovietsky vládca Nikita Chruščov by si tak veľa nedovolil. Súhlasí s tým James Jay Carafano z americkej konzervatívnej organizácie Heritage Foundation. „Karibská kríza je najlepším príkladom, keď svet testoval amerického prezidenta, ale nedošlo by k tomu, ak by v Oválnej pracovni sedel niekto iný,“ povedal mi expert na otázky medzinárodnej bezpečnosti. Chruščov sa už pred plánom rozmiestenia atómových zbraní na Kube, ktorý takmer viedol k jadrovej vojne, vyhrážal Kennedymu vojnou o rozdelený Berlín. Výstavbu múru v nemeckej metropole Kremeľ odobril komunistom z NDR ešte v roku 1961.

Nielen Kennedy však zažil pocit, že sa ho svet snaží vyobracať, je to tak často, keď je pozícia prezidenta USA slabá. "Svoje by vedeli rozprávať Harry Truman a Jimmy Carter," pripomína Carafano.

Truman sa stal v januári 1945 viceprezidentom Franklina Delana Roosvelta a po jeho smrti v apríli 1945 aj prezidentom. Roosvelt s ním skoro vôbec nekomunikoval a Truman zrazu čelil ťažkostiam na konci druhej svetovej vojny a neskôr snahám sovietskeho diktátora Josifa Stalina rozširovať komunistické impérium. Tie viedli aj ku kórejskej vojne v rokoch 1950 až 1953.

Carterovi zase dlhý nos ukazoval iránsky režim. Amerických rukojemníkov zadržiaval 444 dní, počas väčšiny Carterovho pôsobenia v úrade. Neúspešná vojenská oslobodzovacia akcia znamenala pre demokratického prezidenta stratu šancí na znovuzvolenie. Teherán Američanov prepustil 20. januára 1981, keď do Bieleho domu oficiálne vstúpil Ronald Reagan.

Vyšlo v denníku Pravda 18. 12. 2008