„Ak bol jeden z cieľov útočníkov získať si pozornosť svetových médií, prekonalo to aj ich najdivokejšie sny,“ povedal mi Randal Larsen, riaditeľ Inštitútu pre vnútornú bezpečnosť vo Virgínii. „Udalosti, pri ktorých zomrelo menej ľudí ako pri nehodách počas štvordňového predĺženého víkendu pri príležitosti Dňa vďakyvzdania, sledovali miliardy,“ pripomína Larsen.

Mediálny úspech krvavej reality šou pritom môže byť návodom na pokračovanie. „Mix použitej taktiky, vybratých cieľov a získanej pozornosti je pozvánkou pre ďalších, ktorí by si to chceli tiež skúsiť,“ myslí si Mark Burgess, šéf bruselského Svetového bezpečnostného inštitútu. „ Podobný plán by bolo oveľa náročnejšie zvládnuť v mestách na Západe, ale neznamená to, že sa o to niekto nemôže pokúsiť, aj keď s menším úspechom,“ povedal mi pre Pravdu.

Hoci za posledné roky sa synonymom teroristického útoku stali samovražední atentátnici, ktorí sa odpálili na mieste plnom ľudí, dráma v Bombaji neznamená nejaký prelom v prístupe radikálov. Ide skôr kombináciu rôznych prístupov. „Je chybné tvrdiť, že nešlo o samovražednú misiu. Útočníci nepovedali, kto sú, nemali žiadne požiadavky ani únikovú stratégiu. Na druhej strane taktika barikád a rukojemníkov prevládala v akciách palestínskych a libanonských teroristov v 70. a 80 rokoch. Použili ju aj Čečeni pri útoku na moskovské divadlo v roku 2002 či v Beslane o dva roky neskôr,“ vysvetlil mi James Kirkhope so Skupiny štúdií terorizmu vo Washingtone.

Odborníci sú preto zdržanliví v hodnotení toho, ako sa posledné udalosti prejavia v boji proti terorizmu na celosvetovej úrovni. Kirkhope si však myslí, že India bude asi svedkom ďalších útokov, lebo je pre islamistických teroristov ideálny cieľ. „Má väzby na Západ, ktorý chcú teroristi zasiahnuť. Okrem jej dlhoročného konfl iktu s moslimskými susedmi je pre skupiny ako Al–Kajdá, ktoré majú základne v Pakistane či Afganistane, na dosah ruky,“ dodáva Kirkhope.

Vyšlo v denníku Pravda 01. 12. 2008