Nebojme sa globálneho otepľovania, bojme sa toho, ako funguje Európska únia. Český prezident Václav Klaus si počas svojej kariéry vždy vedel nájsť terč, do ktorého rád triafal. Keď je už tábor „Pravdy a Lásky“ jeho predchodcu Václava Havla neviditeľnejší, nastúpili na miesto fackovacieho panáka celosvetové záležitosti.

Václav Klaus. FOTO: ČTK

Klaus totiž akoby žil len vtedy, keď bojuje. Hovorí, že je disidentom EÚ a zároveň, že je nesmierne proeurópsky a kiežby ešte niekto iný bol taký proeurópsky ako on. Z toho pohybovania sa na hrane vznikajú antické drámy aj z problémov, ktoré si toto označenie zaslúžia len s veľkou dávkou fantázie. Kto vo svete mimo Česka vie, že Európa zažila dva sarajevské atentáty? Jeden v roku 1914 rozpútal prvú svetovú vojnu, druhý v roku 1997 viedol k pádu Klausovej vlády.

„Český prezident sa rád dostáva do pozície osamelého bežca,“ povedal mi Jan Bureš, politológ z Karlovej univerzity. „Do istej miery sa od toho odvíja aj jeho popularita vo verejnosti. Pre ľudí je jednoducho iný, vyjadruje sa inak. Nemá všeobecne rozšírené názory, nie je nemastný– neslaný. Časť Čechov je potom rada, že má zaujímavého prezidenta, ktorý aj vo svete vystupuje podľa nich originálne,“ hovorí Bureš.

Súčasná hlava štátu si výnimočné postavenie na českej politickej scéne uvedomuje. Veď Klaus po novembri 1989 azda ako prvý pochopil, že fóra a hnutia plné nadšencov sa so zmenou pomerov musia zmeniť na profesionálne fungujúce politické strany. Založil tak v roku 1991 ODS, ktorej čestným predsedom je dodnes. „Prvý Klausov veľký moment však prichádza ešte v predrevolučných časoch, keď pracoval v Prognostickom ústave Bol blízko vláde, síce komunistickej, ale po páde režimu nemal problém dostať sa veľmi rýchlo na najvyššie poschodia moci,“ vraví Bureš. „Klaus bol potom v Občianskom fóre odborníkom na ekonomiku a Václav Havel mu v tom najprv bezhranične dôveroval. Vytvoril zo seba tvár hospodárskej reformy, nie náhodou bojoval o to, aby na každej knižke v kupónovej privatizácii bol jeho podpis,“ tvrdí politológ.

Václav Klaus

Narodil sa 19. júna 1941. S manželkou Líviou, ktorá pochádza zo Slovenska, má dvoch synov. Druhý raz ho za českého prezidenta zvolil parlament vo februári tohto roku.

Prezidentov tajomník: Sporím sa so šéfom aj každý deň

„Keby počúval niekto naše debaty s prezidentom Václavom Klausom za dverami, môže mať pocit, že keď vyjdeme, bude nám chýbať ruka či noha,“ povedal mi tajomník hlavy štátu Ladislav Jakl.

Ako sa spolupracuje s prezidentom Klausom?
Som v jeho blízkosti už 11 rokov a musím povedať, že sa mi s ním spolupracuje dobre. Inak by som to asi tak dlho nerobil. Sú dva dôvody, prečo pri tejto práci zostávam. Po prvé je Václav Klaus človek, ktorý si rád vypočuje aj vyhrotené, ale dobre podložené stanoviská a názory. Rád počúva ľudí, ktorí si stoja za svojimi slovami a dokážu sa o nich pohádať.
A druhý dôvod?
Veľmi mi vyhovuje, že niekedy bývajú naše debaty veľmi ostré, konfliktné. Keby nás niekto počúval za dverami, tak bude mať z nás pocit, že keď vyjdeme, bude chýbať ruka či noha. V skutočnosti, keď sa zmení téma, začína sa vždy od nuly. Bez akéhokoľvek pocitu ublíženia. Obávam sa, že za tie roky, odkedy Klaus pôsobí vo verejných funkciách, mnoho jeho predošlých spolupracovníkov nevedelo tento štýl uniesť. Podľa mňa si odnášali od neho nejakú domnelú krivdu.

Hovoríte, že mávate ostré diskusie. O čom ste sa naposledy pochytili?
To je takmer na každej porade. Svojich spolupracovníkov si zvoláva niekedy aj niekoľkokrát za deň, aby sme si otvorene vymenili stanoviská. Pri dôležitých dokumentoch sa sporíme o každú vetu. Nielen ja, ale minimálne ďalší dvaja jeho najbližší spolupracovníci. Podporujeme určité myšlienky, ktorých je on nositeľom a podľa mňa ich najlepšie a najefektívnejšie presadzuje. Nejde o to, že by sme všetci okolo neho boli nejakými osobnými fanúšikmi Klausa a bezvýhradne súhlasili so všetkým, čo povie.

Čo vie Klausa nahnevať?
Je to pracovitý človek. Preto aj veľmi náročný. Nemá rád lajdáctvo, keď niekto nevenuje dôležitým veciam dostatočnú pozornosť, urobí ich neskoro a ešte odflinká. To mu určite veľmi prekáža. A prekáža mu to oveľa, oveľa viac ako odlišné názory.

Čo ho dokáže rozveseliť?
Hoci sa o ňom často hovorí, že nemá zmysel pre humor, má svojich obľúbených autorov karikatúr, ako sú Jiří Slíva či Ivan Steiger. Ak narazí na ich vydarené dielo, sám ho odkopíruje a rozdáva nám ho.

Havlov poradca: Nechcem si Klausom skrátiť život

„S prezidentom Václavom Klausom sa vychádza ťažko, ak nie ste jeho fanúšik,“ povedal mi Jiří Pehe, ktorý pôsobil ako poradca exprezidenta Václava Havla.

Ako sa spolupracuje s Václavom Klausom?
Bol som v tíme predchádzajúceho prezidenta Václava Havla a musím povedať, že nie vždy to bolo jednoduché. Nebol to však vtedy len jeho problém, ale možno aj Havlov, ktorý sa síce snažil, aby s Klausom mali korektné vzťahy, ale určite jeho spoločnosť nevyhľadával a na stretnutia s ním sa netešil. Myslím si, že keď nie ste jeho fanúšik a nie ste s ním na rovnakej vlne, je s ním veľmi ťažké vychádzať. Na iné názory totiž reaguje určitou aroganciou a snahou zosmiešniť protivníka.

Je pravda, že pripravujete knihu o súčasnom českom prezidentovi? Nie je to celkom tak. O knihu o Klausovi ma skôr ustavične žiadajú niektorí vydavatelia. Niečo som už aj začal písať, ale pravda je taká, že som sa to rozhodol odložiť. Nechcelo sa mi stráviť pol roka alebo aj viac času nad človekom, ktorý vo mne, úprimne povedané, vzbudzuje skôr negatívne reakcie. Nechcel som si ním skrátiť život.

Nie je to však tak, že s Klausom sa dá dobre diskutovať, lebo má rád vyhranené a podložené názory, aj keď sú iné ako jeho?
On kritiku bez veľkých problémov znesie, je to však preto, že sa po ňom jednoducho zvezie a nezasiahne ho. Keďže je presvedčený len o svojej pravde, Klaus pred kritikou neutečie, ale nič si z nej ani nevezme, preto iné názory vlastne pomerne dobre znáša.

Viete, čo dokáže hlavu štátu nahnevať?
Povedal by som, že ho dokáže naštvať výpad v priamom konflikte, na ktorý nie je pripravený. Sú tiež určité témy, na ktoré reaguje emocionálne, ako je prístup k Európskej únii či ku globálnemu otepľovaniu. Tu je veľmi motivovaný a vie byť skutočne nepríjemný.

Trúfnete si povedať, čo ho dokáže rozveseliť?
To skutočne neviem. Nemyslím si, že by mal nejaký vyvinutý zmysel pre humor. Netvrdím, že sa nejako neprejavuje v okruhu najbližších. Pri vystupovaní na verejnosti sa však jeho zmysel pre humor obmedzuje na ironický pichľavý štýl. Len sem–tam som ho videl srdečne sa zasmiať či uťahovať si zo seba. On sa berie vážne.

Vyšlo v denníku Pravda 27. 11. 2008