Ešte nedávno jej takmer nevedel prísť na meno, onedlho by sa mala stať jeho jazykom vo svete. Čaká sa ešte na verejné áno Baracka Obamu, Hillary Clintonová však podľa viacerých zdrojov už súhlasila s tým, že prevezme miesto ministerky zahraničných vecí. Potvrdil mi to aj Steffen Schmidt, politológ zo Iowskej štátnej univerzity s dobrými kontaktmi v tábore novozvoleného prezidenta.

Už sa na seba aj umievajú. Foto: AP

"Hovoril som s dôležitou stúpenkyňou Obamu v Iowe, ktorá mu tu pomohla vyhrať počas primárok a stála pri ňom od začiatku. Nechce byť menovaná, ale podľa nej výber Clintonovej za šéfku diplomacie skončí proces znovuzjednotenia Demokratickej strany," tvrdí Schmidt. "Bude znamenať, že sa skutočne všetci podporovatelia senátorky postavia naplno za Obamu, čo je pre najbližšie štyri, a možno aj osem rokov veľmi dôležité. Jej bývalý rival si Clintonovú do dôležitej funkcie vybral predovšetkým práve preto," hovorí politológ.

Demokrati na verejnosti zatiaľ tvrdia, že senátorka sa s Obamom ešte definitívne nedohodla. Nový šéf Bieleho domu, ktorý prevezme Oválnu pracovňu 20. januára, by však mal oznámiť svetu meno bývalej prvej dámy po Dni vďakyvzdania, ktorý v USA oslavujú vo štvrtok. Clintonová po prevzatí moci nahradí na ministerstve zahraničných vecí Condoleezzu Riceovú.

Šéf diplomacie je v americkej vláde podľa ústavy najdôležitejším ministrom. Clintonová sa s tým bude musieť uspokojiť, hoci túžila po ešte vyššej funkcii. Prehrala však drsný súboj o prezidentskú nomináciu v strane napriek tomu, že počas primárok na Obamu útočila so všetkým, čo mala k dispozícii. Upozorňovala najmä na jeho neskúsenosť a nepripravenosť. Nakoniec sa jej však neušlo ani kreslo viceprezidenta, Obama ho zveril Joe Bidenovi. Aj keď to niektorých Clintonovej fanúšikov nahnevalo, ona sama v kampani demokratického kandidáta veľmi výrazne podporila a na jeho stranu sa postavil aj Bill Clinton.

Z ministerstva však môže "poškuľovať" po Obamovom mieste, keď ho ten opustí. Podľa Schmidta stále zvažuje svoje prezidentské ambície. "Clintonovci sú vždy v prvom rade o Clintonovcoch," pridáva sa aj David McCuan zo Sonomskej univerzity v Kalifornii. "Nepochybujem, že ak tú prácu skutočne zoberie, bude v nej skvelá. Vie, čo to znamená a svet s ňou bude spolupracovať, pretože predstavuje novú kapitolu po Bushovej politike. Ak však Obama vydrží len štyri roky, bude dobre pripravená pustiť sa do boja o Biely dom znovu," povedal mi politológ. V histórii sa šesť ministrov zahraničných vecí stalo prezidentmi a jedenásť ďalších sa o to pokúšalo.

Obama váhal, či zveriť svojej bývalej súperke dôležitú funkciu. V hre bol John Kerry, ktorý ho vytiahol do veľkej politiky. Špekulovalo sa aj o republikánskom senátorovi Chuckovi Hagelovi, ktorý výrazne kritizoval Georgea Busha, či o guvernérovi Nového Mexika Billovi Richardsonovi. Ten sa napokon podľa všetkého stane ministrom obchodu. "Počul som, že šéfa diplomacie dokonca už chceli dať Dickovi Lugarovi, ten to však odmietol," povedal mi Nicholas Cull z Juhokalifornskej univerzity. Lugar je síce republikán, ale novozvoleného prezidenta mal v Senáte pod ochrannými krídlami.

Maj priateľov blízko seba a nepriateľov ešte bližšie. Pravdepodobne takto Obama uvažoval, keď miesto ministerky zahraničných vecí Clintonovej nakoniec predsa ponúkol. Bolo to však určite ťažké rozhodovanie, veď nie je jednoduché posielať do sveta šéfku diplomacie, ktorá o vlastnom prezidentovi raz povedala: Jeho najväčšou zahraničnopolitickou skúsenosťou je to, že ako dieťa žil v Indonézii.

Spojené štáty budú mať v Clintonovej tretiu šéfku diplomacie v histórii. Prvou bola Madeleine Albrightová v rokoch 1997 až 2001. Druhou Condoleezza Riceová, ktorá je v tejto pozícii od januára 2005.

Vyšlo v denníku Pravda 24. 11. 2008