Na McCainove márne nádeje však poukazovali aj prichádzajúce výsledky volieb. V obci Dixville Notch v štáte New Hamsphire, kde sa hlasovalo už o polnoci miestneho času, v pomere 15 hlasov ku šiestim zvíťazil Obama. Tradične ako prvý v USA oznamuje Dixville Notch svetu svoje rozhodnutie v prezidentských voľbách od roku 1948. Demokrati vyhrali v známej dedinke po 40 rokoch a účasť bola stopercentná. Hoci išlo len o výsledky z maličkej obce, oba tieto fakty akoby symbolicky potvrdili Obamovu prevahu. Afroamerický kandidát dokázal preniknúť na tradičné republikánske územie a prilákať k voľbám aj ľudí, ktorí sa predtým neunúvali prísť. Práve dlhé rady, ktoré sa tvorili na mnohých miestach Ameriky, mali byť hlavným potvrdením Obamovho víťazstva.

„Toto je historický moment. Nikdy som nevidela toľko ľudí v rade na voľby tak skoro,“ citoval denník Los Angeles Times Sally Rhymesovú z kalifornskej Pasadeny. „Ľudia sa tu zbierali o piatej ráno, hodinu pred príchodom volebnej komisie,“ tvrdila Rhymesová. V Kalifornii viedol Obama podľa prieskumov nad McCainom o 25 percent.

Vysokú účasť však považoval za bod pre seba aj republikánsky tábor, ktorý veril, že sa mnoho ľudí v poslednej chvíli rozhodne pre republikánskeho kandidáta. „McCaina nie je možné podceňovať. Veľa voličov bolo nerozhodnutých,“ tvrdila pre BBC republikánska strategička Cheri Jacobusová. Podľa niektorých odhadov by ich k urnám mohlo prísť ešte viac ako v rekordnom roku 1908, keď ich bolo 66 percent.

Obama odvolil v Chicagu, v štáte Illinois, ktorý zastupuje ako senátor. Sprevádzali ho dcéry a manželka. Keďže v USA neplatia takmer nijaké obmedzenia pre kampaň, z volebnej miestnosti sa demokrat ponáhľal loviť posledné hlasy do susednej Indiany. McCain ten svoj odovzdal v Arizone, za ktorú je v Kongrese viac ako 25 rokov. Ak by vyhral, stal by sa vo veku 72 rokov najstarším americkým prezidentom, ktorého zvolili v prvom volebnom období. Jeho spolukandidátka Sarah Palinová by zase bola prvou ženou na poste viceprezidenta.

Good Bye, George – Zbohom, George. Tak pomenovali Parížania večierok pri príležitosti amerických volieb. A odpútanie sa od ešte stále úradujúceho republikánskeho prezidenta Georgea Busha bolo aj jedným z hlavných motívov Obamovej, ale aj McCainovej kampane. Obaja však zdedia svet ovplyvnený aj Bushovými rozhodnutiami. Spojené štáty bojujú v dvoch vojnách a nielen ich ekonomiku drví hospodárska kríza. Obama je aj pre mnohých zahraničných politikov štátnik, ktorý by si vraj s nadšením, ktoré ho sprevádza, dokázal rýchlejšie poradiť s niektorými problémami. McCain je však pre ďalších čitateľnejší.

Nový, 44. prezident Spojených štátov amerických, nastúpi do úradu 20. januára 2009.

Vyšlo v denníku Pravda 05. 11. 2008