Olympijské hry totiž do Číny prišli s osemročným oneskorením. Peking bol veľmi blízko k tomu, aby mu celosvetový športový sviatok pridelili už na rok 2000. Medzinárodný olympijský výbor o tom rozhodoval v septembri 1993. Čínske hlavné mesto dlho držalo všetky tromfy v rukách. V prvom kole porazilo neskoršieho víťaza Sydney o dva hlasy, v druhom o sedem, v treťom o tri. Štvrté kolo však austrálske veľkomesto vyhralo v pomere 45 : 43. Peking takmer získal olympiádu len štyri roky po tom, čo čínsky režim krvavo potlačil protesty na námestí Tchien–an– men. Zahynuli vtedy stovky, možno tisícky ľudí. Mohlo niekoho naozaj prekvapiť, že čínska metropola už v roku 2001 bez problémov letné olympijské hry s prevahou získala?

„Keď sa Peking uchádzal o olympiádu na rok 2008, Liou Žing–min z organizačného výboru vyhlásil, že pridelením hier svet pomôže zlepšiť úroveň ľudských práv v krajine. A François Carrrard z MOV povedal, že výbor stavil na to, že za sedem rokov uvidí veľa zmien. Málokto by si dnes túto stávku zopakoval,“ uviedli Elizabeth Economyová a Adam Sega, experti z Rady pre zahraničné vzťahy, pre magazín Foreign Affairs v článku nazvanom Čínska olympijská nočná mora.

Pred televíznymi obrazovkami včera sledovali slávnostné otvorenie miliardy divákov. Čen Huang–čeng je slepý, a preto si toto divadlo vychutnať nemohol. Lenže nemohol si ho vychutnať aj preto, lebo sedí za mrežami. Obhajca ľudských práv sa do väzenia dostal za údajné poškodzovanie cudzieho majetku a narušenie verejnej dopravy, ktoré zorganizovali jeho stúpenci. Dostal zato štyri roky a tri mesiace. Čen Huang–čeng sa v rodnej provincii Šan–dong postavil proti úradníkom, ktorí nútili ísť ženy na sterilizáciu. Poukázanie na tento prípad ho stálo slobodu. Nezmestil sa do spoločenskej harmónie, ktorú propagujú komunistickí vládcovia najľudnatejšej krajiny sveta. Nepasovali do nej mnohí, hoci drvivá väčšina ľudí olympiádu, samozrejme, víta.

Čína v otváracom ceremoniáli hier predstavila svetu svoju bohatú minulosť a poklady histórie, ako je cisárske Zakázané mesto v Pekingu. A upozornila aj na svoju budúcnosť. Namiesto harmónie však zostáva Čína svetom kontrastov. Sny sú tú aj nočné mory. Mrakodrapy vyrastajú v Pekingu či Šanghaji ako huby po daždi, milióny Číňanov na vidieku zatiaľ žijú v podmienkach stredoveku. Obrovský štát ponúka prechádzku po Veľkom čínskom múre a ukazuje svetu veľkolepú stavbu budúcnosti – priehradu Tri rokliny. Nikto však netuší, čo toto dielo prinesie pre prírodu. Neuveriteľný hospodársky rozvoj znamená aj neuveriteľný dosah na prírodu. Peking musí už teraz podľa Svetovej banky vynakladať okolo 100 miliárd dolárov ročne na to, aby odstraňoval aspoň najhoršie ekologické škody.

Vyšlo v denníku Pravda 09. 08. 2008