Bola to najviditeľnejšia línia studenej vojny. Berlín rozdelený múrom. Mesto, ktoré americkí prezidenti nezvykli obchádzať a dvaja z nich sa tu zapísali do dejín. John Fitzgerald Kennedy v roku 1963 a Ronald Reagan v roku 1987. Muži, ktorí boli veľmi odlišní, ale ktorí na hranici medzi demokraciou a diktatúrou podporili slobodu.

Dvaja prezidenti, ktorých návštevy Berlína sa stali legendárne. John Fitzgerald Kennedy (hore) sa vyhlásil za obyvateľa rozdeleného mesta, Ronald Reagan vyzval Michaila Gorbačova, aby v meste strhol múr. Foto: AP

Demokrat Kennedy prišiel do Berlína 46–ročný len päť mesiacov pred atentátom v Dallase. Berlínsky múr ešte nebol betónový, západnú a východnú časť mesta oddeľoval plot. V tejto situácii predstúpil pred mohutný dav, ktorý skandoval: Kennedy, Kennedy. Berlínčanom sa prihovoril z balkóna mestskej radnice 26. júna 1963 a vtedy zaznela legendárna veta: Ich bin ein Berliner – Som Berlínčan.

Niektorí kritici tvrdia, že Kennedy svojimi slovami rozdelenie mesta skôr odobril. Pre obyvateľov Západného Berlína to však bola morálna vzpruha, veď žili obklopení komunistickou Nemeckou demokratickou republikou. Legenda má však aj úsmevnú stránku. Podľa viacerých prekladateľov Kennedy nemal povedať ein Berliner, ale len Berliner. Tvar ein Berliner sa vraj skôr vzťahuje na koláč tohto mena.

Republikán Reagan priletel do Berlína, keď mal 76 rokov. Pred Brandenburskou bránou, ktorá bola ako dvere medzi Východom a Západom, sa obrátil 12. júna 1987 na šéfa Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova: „Strhnite tento múr,“ zaburácal Reagan. Aj keď táto reč nevyvolala takú pozornosť ako Kennedyho pred 24 rokmi, všetci si na ňu už onedlho spomenuli. Berlínsky múr ju neprežil ani o dva roky.
„Kennedy sa v Berlíne v kľúčových časoch studenej vojny pokúšal upevniť podporu západného Nemecka, Reagan skončiť studenú vojnu,“ pripomenul Paul Giles, riaditeľ Rothermereovho amerického inštitútu na Oxfordskej univerzite.

Po stopách Kennedyho a Reagana by sa teraz rád vydal demokratický prezidentský kandidát Barack Obama. „On nie je ešte štátnik a nežijeme v časoch takého konfl iktu. Jeho poradcovia by ho radi videli pri Brandenburskej bráne, lebo by to vyvolalo ešte viac reakcii, ale je celkom správne, že sa jeho reč presunula,“ povedal mi James Boys z Richmondskej americkej medzinárodnej univerzity v Londýne.

Vyšlo v denníku Pravda 25. 07. 2008