Čína je pritom štát, kde si pohromy vyberajú svoju krutú daň so železnou pravidelnosťou. Na prvých troch miestach rebríčka zdokumentovaných katastrof histórie s najväčším počtom obetí sú tri čínske nešťastia. Najväčšiu záhubu priniesla voda.

Rebríček tragédií vedú povodne z roku 1931 v Číne. Podľa niektorých odhadov vtedy zahynulo až päť miliónov ľudí. Najvyššiu daň si vybrali rozvodnené toky Jang-c'-ťiang a Ču-ťiang. Prvá je najdlhšou riekou Číny a druhá treťou najdlhšou. Už v roku 1887 zaútočila aj druhá najdlhšia rieka Chuang-che. Začalo to pretrhnutím niekoľkých hrádzí. Voda veľmi rýchlo zaliala viac ako 80-tisíc štvorcových kilometrov územia. Záplavy si vyžiadali zhruba dva milióny mŕtvych.

Tretiu najväčšiu katastrofu histórie má na svedomí zemetrasenie. V januári roku 1556 zasiahlo čínsku provinciu Šen-si a okolité oblasti. Zemetrasenie malo pravdepodobne silu viac ako 8 stupňov Richterovej stupnice. Otrasy pociťovali ľudia ešte pol roka po hlavnej prírodnej pohrome, pri ktorej zahynulo viac ako 800-tisíc ľudí. O zemetrasení sa často hovorí, že pochová svoje obeta zaživa. V prípade z roku 1556 to platilo doslova. Mnoho obyvateľov regiónu vtedy žilo v jednoduchých príbytkoch vykopaných v sprašových svahoch.Tie sa na nich bez milosti zrútili.

Práve zemetrasenia bývajú synonymom náhlej záhuby, keďže ani moderná veda ich zatiaľ nedokáže predpovedať s dostatočným predstihom. A hoci počet mŕtvych je neraz niekoľko desiatok tisíc, seizmológovia majú aj jednu dobrú správu. V súčasnej situácii nie je možné zemetrasenie, ktoré by zasiahlo celý svet.

"Je nepravdepodobné, že by sme mali oveľa väčšie zemetrasenie, ako bolo v roku 2004 v Indickom oceáne, ktoré spôsobilo vlny cunami, ktoré zabili takmer 300-tisíc ľudí," povedal pre Pravdu Richard Allen, seizmológ z Univerzity v Berkeley. "Zemetrasenia sa dejú na geologických zlomoch. Nemáme zlom, ktorý by pretínal všetky kontinenty," tvrdí Allen.

Ničivé zemetrasenia však nemusia byť špecialitou vzdialených krajín. "V strednej a východnej Európe nie sme v bezpečí. Podľa našich modelov sa v rumunskom regióne Vrancea môže vyskytnúť také silné zemetrasenie, akého sme boli teraz svedkami v Číne," povedal pre Pravdu Mathias Raschke zo Švajčiarskeho technologického inštitútu.

"Švajčiarsku hrozia otrasy až so silou 7,5 stupňa Richterovej stupnice. Podľa môjho názoru si však nebezpečenstvo uvedomujeme. Budovy, ktoré sa stavajú, sú lepšie ako tie, ktoré boli postavené v Číne, vzhľadom na seizmický risk v oblasti," tvrdí Raschke. "A či budeme schopní niekedy zemetraseniu zabrániť, aby sa vôbec stalo? Nikdy. Na to by sme potrebovali veľa informácií a zdroj neuveriteľnej energie," dodáva odborník na vytváranie rizikových modelov prírodných katastrof.

Slovensko musí brať zemetrasenia do úvahy

„Slovensko už zažilo ničivé zemetrasenia,“ pripomenul pre Pravdu profesor RNDr. Peter Moczo, DrSc., vedúci Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského.

Dá sa povedať, či a kedy môže Slovensko zasiahnuť silné zemetrasenie?

Stredná Európa je región s miernou zemetrasnou aktivitou. Procesy, ktoré vedú k vzniku zemetrasení vnútri litosférických dosiek, čo je práve situácia v tejto oblasti, však trvajú veľmi dlho, niekedy až tisíce rokov. Ak niekoľko generácií za sebou na danom území nezažije žiadne silné zemetrasenie, zďaleka to neznamená, že nijaké nepríde.

Je teda Slovensko ohrozené?
Na Slovensku je od roku 1258 zdokumentovaných vyše 669 zemetrasení. Štyri zemetrasenia, v roku 1443 na strednom Slovensku, v roku 1763 pri Komárne, v roku 1858 pri Žiline a v roku 1906 pri Dobrej Vode, boli ničivé. V Komárne spôsobili otrasy smrť 63 ľudí. Nová národná sieť seizmických staníc v rokoch 2004 až 2007 lokalizovala 169 slabých zemetrasení s epicentrom na území Slovenska. Seizmickú aktivitu preto nemožno z dlhodobého hľadiska podceňovať alebo ignorovať. Najmä pri projektovaní dôležitých stavieb.

Bude sa dať v budúcnosti predísť zemetraseniu?
Hlavnou úlohou seizmológov je predpovedanie účinkov zemetrasení. Nie je jasné, či je možná predpoveď na roky dopredu. Možnosti krátkodobej predpovede sa skúmajú pre šancu na zásadné zmiernenie dôsledkov zemetrasení. Zatiaľ sa však neukázal ani jeden spoľahlivý univerzálny príznak, ktorý by sa dal využiť vždy a všade. Či už bude, alebo nebude možné predpovedať čas, miesto a veľkosť, treba si uvedomiť, že aj slabšie zemetrasenia stačia na čoraz väčšie škody. Je to pre hustotu a technologickú zložitosť osídlenia. Ignorovanie tohto faktu by mohlo mať veľmi nepríjemné dôsledky.