„Musíme však byť veľmi opatrní. Veľa závisí od tohoročnej úrody. So všetkými prírodnými katastrofami, ktorých sme svedkami, si nemôžeme byť istí tým, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej,“ varoval pred prílišným optimizmom Abbassian. Proti vysokým cenám potravín už protestovali ľudia vo viacerých krajinách sveta. Pri demonštráciách spred niekoľkých týždňov zomrelo v Kamerune asi 40 ľudí, mŕtvych hlásil tiež Egypt či Haiti. Ryžové polia v Thajsku musela strážiť armáda. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pocítilo vo svete problémy s drahými potravinami 37 krajín.

„Smerujeme k veľmi dlhej vlne nepokojov, konfliktov a nekontrolovateľných vĺn regionálnej destabilizácie,“ vyhlásil pod dojmom týchto udalostí pre francúzsky denník Libération v polovici apríla Jean Ziegler, špeciálny spravodajca OSN pre právo na potraviny. Švajčiar Ziegler, ktorého v máji vo funkcii nahradil Belgičan Olivier de Schutter, tiež uviedol, že pestovanie príliš veľkého množstva obilia na výrobu biopalív zakladá zločin proti ľudskosti.

Bezpečnostní experti sú však pri katastrofických scenároch založených na drahom jedle väčšinou zdržanliví. Predpokladajú skôr isté regionálne nepokoje. Málo pravdepodobný je vznik vojen medzi dvoma štátmi a úplne sa dá vylúčiť celosvetový konflikt.

„V tejto chvíli nevidím vo vysokých cenách jedla vyhrotenú medzinárodnú bezpečnostnú hrozbu. Nepredpokladám ani príliš veľké vlny migrácie,“ povedal mi Philip Potter z Harvardovej univerzity. „Možnosť nepokojov vidím skôr v rámci jednotlivých krajín. V histórii už viedol prudký nárast cien k zmenám režimov. Momentálne vyzerá najzraniteľnejší Egypt, ale nielen on,“ myslí si odborník na vzťahy medzi globalizáciou a medzinárodnými krízami.

S Potterom súhlasí aj Geoffrey Dabelko, šéf programu environmentálnych zmien a bezpečnosti z Medzinárodného centra Woodrowa Wilsona vo Washingtone. Expert však pripomína, že prístup k jedlu by mal byť súčasťou bezpečnostných úvah. „Násilné reakcie na zvýšenie cien jedla v niektorých krajinách ukazujú, aké je to pre chudobných ľudí dôležité. Je to otázka života a smrti, mali by sme tomu preto venovať dostatočnú pozornosť,“ tvrdí Dabelko. Ekonómovia upozorňujú na to, že samotné drahé potraviny nie sú v skutočnosti hlavným faktorom, ktorý vytvoril súčasné problémy. Ceny boli totiž boli dlho neprirodzene nízke. S ich nárastom sa preto počítalo, všetkých však prekvapila ich rýchlosť a producenti na to nedokázali reagovať.

„Takú situáciu nie je jednoduché zvládnuť. Je však niekoľko vecí, ktoré sa dajú urobiť, aby sa trh mohol prispôsobiť novej situácii na strane dopytu aj ponuky,“ povedala mi Linda Yuehová z Oxfordskej univerzity. „Po prvé, treba obnoviť rozhovory v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktoré by priniesli liberalizáciu obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. To by zvýšilo dostupnosť potravín a znamenalo by to zároveň menej deformovaný trh. Po druhé, treba pozorne prehodnotiť rôzne stimuly pre výrobcov, ktorí sa zamerali na pestovanie obilnín na biopalivá. A po tretie, v krátkodobom horizonte by mali vlády zvážiť, ako uľahčiť výrobu potravín a aké prostriedky do toho môžu presmerovať,“ dodáva Yuehová.

Vysoké ceny potravín sú aj šanca

Pedro Sanchez z Kolumbijskej univerzity je držiteľ Svetovej ceny za výživu z roku 2002. Sanchez, ktorý spolupracuje v Afrike na projektoch OSN, odpovedal na otázky Pravdy.

Z ekonomického hľadiska sú súčasné vysoké ceny potravín objektívne?

Spojili sa tu viaceré faktory. Máme vysoké ceny ropy. V Číne a ďalších krajinách chcú ľudia jesť viac kvalitného mäsa. Vzrástol preto dopyt po krmivách. Kukurica ide zase na výrobu etanolu. V Austrálii, čo je veľký producent obilia, boli suchá. Takže to sú všetko objektívne faktory. V prípade ryže je to trocha iné. Jej pestovanie si vyžaduje úplne iné nároky na technológie ako obilie. Preto zvýšené ceny obilia a ryže priamo nesúvisia. Ryža je drahá preto, lebo jej veľkí exportéri ako Thajsko, Vietnam a do istej miery India zastavili vývoz.

Bude jedlo ešte drahšie?

Ceny sú pravdepodobne na vrchole, možno príde k istému poklesu.

Ako vyriešiť súčasné problémy?

Aká je typická odpoveď sveta na potravinovú krízu? Pošleme niekam potravinovú pomoc. To však nevyrieši problém produkcie potravín v jednotlivých krajinách. Náklady na tonu kukurice poslanej ako potravinová pomoc z USA sú desaťnásobne vyššie ako náklady, za ktoré sa dá v našich afrických projektoch tona pšenice vypestovať. Africké krajiny majú teraz šancu zvýšiť produkcie kukurice, lebo ceny sú vysoké. V Malawi dokázali, že sa dá vyrábať viac. Pred troma rokmi mali katastrofálnu úrodu. Teraz štát z Afriky prispieva na potravinovú pomoc a nemá problémy s nepokojmi.

Vyšlo v denníku Pravda 20. 05. 2008