Olympiáda sa tak prvý raz presťahuje do najľudnatejšej krajiny sveta. Do štátu, ktorého politický systém označila správa MOV za „pracujúci pre Čínu“. Olympijskú vrchnosť zaujal aj fakt, že vláda bude mať nad športovým sviatkom úplnú kontrolu, čo je zdravé a malo by to zvýšiť efektívnosť organizácie. Pozor si treba dať len na zbytočnú byrokraciu.

Peking bol však jediným kandidátom z piatich, pri ktorého prezentácii musel MOV spomínať záruky, že médiá nebudú počas hier obmedzované. Peking sa k tomu skutočne zaviazal, ale v plnej miere bude možnosť slobodného informovania počas olympiády platiť len pre zahraničných novinárov. Cenzúra je totiž bežná prax čínskych úradov.
Ináč by mala Komunistická strana Číny úplnú kontrolu len ťažko.
Napriek kapitalisticko–socialistickému systému, ktorý v krajine vládne, čínski komunisti nenechávajú nikoho na pochybách, že moc im z rúk nikto vytrhávať nebude.

Organizácie bojujúce za ľudské práva pridelenie olympiády Pekingu kritizovali od začiatku. Optimistický scenár MOV znel, že Čína sa hrami viac otvorí svetu – a to bude znamenať aj viac slobody pre ľudí. Opak je však, zdá sa, pravdou.

„Ak sa čínske úrady okamžite nezačnú zaoberať situáciou, bude pre pekinskú olympiádu pozitívny odkaz v oblasti ľudských práv nedosiahnuteľný. Je čoraz jasnejšie, že súčasná vlna represií sa nedeje navzdory olympiáde, ale práve preto, že olympiáda sa blíži,“ uvádza Amnesty International v aprílovej sprá ve nazvanej Čína: Olympijský odpočet. Dokument pripomína, že si Čína v poslednom období viditeľne vzala na mušku viacerých disidentov. Na tri a pol roka väzenia odsúdili pred dvoma týždňami oponenta režimu Chu Tia za to, že na internete zverejnil články kritizujúce čínsky politický systém. Za mrežami mu bude robiť spoločnosť disident Jang čhun–lin, ktorý organizoval petíciu Chceme ľudské práva, nie olympijské hry. Čína označila správu Amnesty International za zaujatú.

Tvrdý zákrok proti demonštrantom v Tibete, podpora mjanmarskej vojenskej junty a čulá spolupráca so sudánskym režimom, ktorý môže za genocídu v Darfúre. To sú tri najviditeľnejšie hriechy čínskych vládcov, ktoré im svet vyčíta. Protesty proti olympijskej pochodni preto nie sú nijakým veľkým prekvapením.

„Demonštrácie ukazujú schopnosť športu, špeciálne olympijských hier, byť nástrojom na vyjadrenie rôznych politických postojov,“ pripomína Derick Hulme, autor knihy Politické olympiády. „Čína musí čeliť tomuto rastúcemu tlaku, a preto nie je možné, aby siahla až po takých tvrdých opatreniach, ako bol masaker na námestí Nebeského pokoja v roku 1989. Ak by to urobila, riskovala by výrazný bojkot,“ povedal mi Hulme.

Svet obchodu, pre ktorý je olympiáda výdatnou príležitosťou ďalej preniknúť na rozvíjajúci sa čínsky trh, možnosti bojkotu dosť desia. „Bojím sa narušených vzťahov. Náš vplyv by sme mali presadzovať prostredníctvom dialógu, nie nejakými veľkolepými gestami,“ povedal pre agentúru Bloomberg Peter Mandelson, eurokomisár pre obchod.

Pekingu výrazná neúčasť športovcov v tejto chvíli určite nehrozí. Nie všetci politici, ktorí by boli za normálnych okolností pozvaní, však do Číny pocestujú. Z Česka sa tam nechystá ani prezident Václav Klaus, ani premiér Mirek Topolánek, odmietol poľský šéf vlády Donald Tusk, svoje miesto zrejme nezaujme nemecká kancelárka Angela Merkelová a neúčasť zvažuje aj francúzska hlava štátu Nicolas Sarkozy.