Knihovníčku z Juhokalifornskej univerzity, ktorá mala 26 rokov, priviazal zločinec k posteli, prinútil ju vypísať niekoľko šekov na jeho meno, potom do nej šesť ráz strelil a nakoniec ju zbil na smrť. Americký Najvyšší súd pred niekoľkými dňami zamietol Fieldsovo odvolanie. Jeho právnik chce požiadať o milosť kalifornského guvernéra Arnolda Schwarzeneggera.

Keď Fieldsa súdili, porota dlho nebola presvedčená, že by mal dostať trest smrti, ktorý žiadal prokurátor. Predseda poroty preto spísal argumenty za a proti. Dôvody na popravu našiel aj v Starom zákone - Ten, kto udrie muža tak, že ten zomrie, mal by byť určite zabitý, píše sa v ňom. Všetci porotcovia sa nakoniec priklonili k trestu smrti. Fieldsov advokát rozhodnutie na základe biblického výroku napadol. Odvolací súd však uznal, že porotcovia môžu brať takéto slová do úvahy, lebo odrážajú spoločné morálne stanoviská.

Oko za oko, zub za zub je v mnohých krajinách sveta stále platný zákon. V 24 krajinách sveta, v ktorých sa minulý rok podľa správy organizácie Amnesty International popravovalo, na trest smrti však zďaleka neodsudzovali len vrahov. V Iráne ukameňovali Džafára Kianiho za cudzoložstvo. V Egypte sťali Mustafu Ibrahima, ktorý údajne očaroval viacerých ľudí. V Číne sa popravuje aj za daňové úniky a v Severnej Kórei sa pred popravnú čatu môže dostať aj niekto, kto nevie jednoznačne preukázať, z čoho dokázal zaplatiť telefonáty do zahraničia.
To je len niekoľko prípadov, ktoré Amnesty International pripomína. Celkovo podľa oficiálnych štatistík popravili vlani vo svete 1 252 ľudí. Padlo najmenej 3 347 rozsudkov smrti a na svoj posledný deň čaká asi 27 500 odsúdených vo viac ako 50 štátoch.

V skutočnosti však vykonaných trestov smrti bolo oveľa viac. Len v Číne pravdepodobne popravili najmenej šesť tisíc ľudí. „V období, keď sa Peking chystá na olympiádu, vyzývame čínsku vládu, aby skoncovala s udeľovaním trestu smrti a poskytla detailné informácie o popravách. Je potrebné prestať zahaľovať okolnosti trestu smrti. Mnohé vlády tvrdia, že verejnosť s popravami súhlasí. Ľudia majú právo vedieť, čo sa deje v ich mene,“ uviedla vo vyhlásení Amnesty International. Vlani popravili vo svete menej ľudí ako v roku 2006, keď si trest smrti vyžiadal 1 591 obetí. V krajinách ako Saudská Arábia, Irán a Pakistan však počet popráv stúpol. Spojené štáty sú, naopak, so 42 vykonanými trestami smrti za rok 2007 na pätnásť ročnom minime. Napriek tomu veľká časť organizácií obhajujúcich ľudské práva smeruje kritiku na USA. Amerika je totiž okrem Japonska jedinou rozvinutou demokratickou krajinou, kde sú popravy stále bežné.

„S trestom smrti pomaly USA končia,“ myslí si o poklese popráv v Spojených štátoch Matthew Robinson, profesor kriminológie z Appalačskej štátnej univerzity. „Dôvody, prečo ešte stále trest existuje, sú tri. Federálna vláda ho nemôže zakázať, rozhodujú o ňom jednotlivé štáty. Okrem toho politici podporu trestu smrti využívajú, aby sa ukázali, že sú tvrdí v boji so zločinom. A nakoniec je tu tradícia. Myslím si však, že za dvadsať rokov budeme mať len niekoľko štátov s trestom smrti. Teraz ich je 36, ale od roku 1978 len deväť z nich popravilo každoročne aspoň jedného človeka,“ povedal mi Robinson.

„Hoci sa Spojené štáty zrodili zo západoeurópskej, a najmä anglickej kultúry, Amerika je iná ako jej matka. V Európe už nič také nepoznáte, ale Američania stále majú pocit, že chránia akúsi hranicu. To vysvetľuje našu lásku k zbraniam, rytierskosť, ale aj rýchlu a bolestivú spravodlivosť a trest smrti,“ vysvetlil mi J. Keith Price, profesor trestného súdnictva a sociológie na Západotexaskej univerzite. Práve Texas je americký štát, kde sa vykonáva najviac popráv. „Áno, pocit ochrany hranice je tu výnimočne silný. Stále v sebe vidíme kovbojov minulosti. Keby sme mali takú dlhú minulosť ako Anglicko, Francúzsko či Taliansko, asi by Amerika už popravy zrušila. Keďže ju nemáme, potrebujeme čas. Najlepším argumentom proti trestu smrti sú však peniaze. Hrdelné procesy sú veľmi drahé a je už vidieť trend vyhýbať sa im,“ pripomína Price.

Popravy sa nedočkal, zomrel
Japonca Sadamičiho Hirasawu odsúdili na trest smrti v roku 1955. Údajne v roku 1948 zavraždil v jednej tokijskej banke 12 ľudí. Pod falošnou zámienkou ich presvedčil, aby vypili kyanidový roztok. Potom ich okradol. Dôkazy proti Hirasawovi nikdy neboli presvedčivé a ani jeden japonský minister vnútra rozsudok nepodpísal. Japonec preto na smrť čakal 32 rokov za mrežami, pretože bol stále odsúdený. Hirasawa nakoniec zomrel ako 92ročný vo väzenskej nemocnici v roku 1987.