Blogy  Hlavná stránka       Albumy
Kategórie
Linky

« Zlý radar | Ruské (ne)priateľstvo »

Na Kube trpia ľudské práva, ale právo na nakupovanie už dorazilo aj tam. Československo skúšalo pred 40 rokmi socializmus s ľudskou tvárou, kubánsky socializmus chce ukázať ľudskú tvár v obchodoch. Kubánci si z regálov zrazu môžu vybrať počítače, mobily, mikrovlnky či DVD prehrávače. Doteraz bol predaj týchto vecí zakázaný.

Obyvateľov „Ostrova slobody“ možno ešte viac potešilo zrušenie ďalších pravidiel, ktoré boli pre väčšinu ľudí veľmi ponižujúce. Ako vyhlásil nový vodca Raúl Castro, ktorý definitívne prebral vo februári moc od staršieho brata Fidela, Kubánci odteraz môžu bývať v luxusných hoteloch. Tie boli vyhradené len pre cudzincov. Rovnako sa môžu ísť okúpať na svetoznámu pláž Varadero, kde mali, napriek vyhlasovanej socialistickej rovnosti, tiež obmedzený prístup.

„Socializmus nemá nič spoločné s tým, či žijeme pohodlne, alebo nie,“ tešila sa Mercedes Ortaová, ktorá sa ponáhľala do obchodu. „Sociálna a ekonomická rovnosť pre všetkých ešte neznamená, že by si niekto nemohol kúpiť DVD prehrávač,“ vyhlásila pre agentúru AP Kubánka.

„Po toľkých rokoch zákazov je to skvelá chvíľa. Teraz majú Kubánci nové možnosti a ja konečne môžem vyriešiť svoje problémy s dopravou,“ citovala agentúra Reuters zase Reydela Leyvu, ktorý si ako prvý kúpil v obchodnom centre v Havane moped. „Nové opatrenia sú tu preto, aby nám zlepšili život a aby sme sa vo svojej krajine cítili lepšie,“ tvrdí Leyva.

Podľa Terryho Marisa, riaditeľa Centra pre kubánske ekonomické štúdie, tieto slová presne vystihujú súčasné dianie na Kube. „Podľa mňa budú mať Raúlove hospodárske reformy len mierny placebo efekt, nič viac,“ myslí si expert z Ohijskej severnej univerzity. O placebo efekte sa hovorí v prípadoch, keď pacientovi podávajú neúčinné lieky, ale ten sa aj tak vylieči, lebo verí, že mu tabletky zaberajú.

Maris tiež predpokladá, že takzvaný turistický apartheid ešte určite chvíľu vydrží. „Už teraz je na Varadere verejná pláž, ale tá je oveľa horšia ako tá s bielym pieskom prepychových hotelov, ktoré využívajú bohatí turisti,“ povedal mi.

Placebo radosť Kubáncov však nenarúša ani tvrdý kapitalistický fakt, že ich priemerný mesačný plat je okolo 17 dolárov (asi 350 korún). To zďaleka na využívanie doteraz zakázaných služieb nestačí. Kubáncom je tiež nanič ich pôvodná mena peso. Za luxus musia obyvatelia platiť zameniteľným pesom, ktoré sa dá prirovnať k bonom z čias socialistického Československa. Tými sa nakupoval tovar zo Západu v obchodoch Tuzex. Zameniteľné peso je 248211]krát silnejšia mena ako obyčajné peso. Napriek tomu 348211]ročný Martin Diaz z Havany nezúfa. „Trvalo to dlho, ale konečne to prišlo. Hneď začínam šetriť, aby som budúce leto mohol ísť na Varadero,“ citovala Reuters Diaza.

 Permalink