Blogy  Hlavná stránka       Albumy
Kategórie
Linky

« Requiescat In Pace Vojtech Zamarovský (1919 –2006) | Cynická pripomienka dňa »

Jaroslaw Kaczyński to nakoniec nevydržal. Pozícia šedej eminencie a predsedu strany Právo a Spravodlivosť sa mu už naozaj musela máliť. Veď to bol on, kto dostal do kresla poľského prezidenta svojho brata Lecha, bol to on, čo „vykýval“ v koaličných rozhovoroch s Občianskou platformou a nakoniec to bol on, kto vytvoril svojmu srdcu milú koalíciu so Sebaobranou a Ligou poľských rodín. A za to všetko mal byť iba pokladaný za najvplyvnejšieho poľského politika? Bolo načase, aby svoje postavenie podporil funkciou premiéra.

Ukázalo sa, že Kazimierz Marcinkiewicz bol v kresle premiéra v skutočnosti len dočasným predsedom vlády. Najprv si vyskúšal menšinový kabinet, potom sa pridala radikálne ľavicovo-populistická Sebaobrana, postupne priskočilo pár poslancov z extrémne nacionalistickej Ligy poľských rodín a nakoniec sa nechal presvedčiť aj jej predseda Roman Giertych. To je zhruba polročný výkon Jaroslawa Kaczyńského. Bolo by naozaj čudné, ak by sa nepostavil na čelo koalície, ktorú poskladal.

Jaroslaw a Lech

Aj preto sa žiada poopraviť niektoré novinové titulky či komentáre. V Poľsku nebudú vládnuť dvojičky. Rodinný podnik môže mať v skutočnosti len jedného šéfa a ním je bez pochybností o 45 sekúnd starší Jaroslaw. On je hnacím motorom v tandeme dvojičiek.

Jaroslaw je naozajstným predstaviteľom „kaczyzmu“. Tento nie príliš lichotivý termín, označujúci politiku bratov Kaczyńských, použil prvý raz ešte vo februári 2005 poľský magazín Wprost. Predstavitelia Práva a spravodlivosti (PiS) ho počujú len veľmi neradi. Zmes tradicionalizmu, nacionalizmu, antikomunizmu, antiliberalizmu, euroskepticizmu, konzervativizmu, klerikalizmu a sociálneho učenia, založeného na názoroch katolíckej cirkvi by si však nejaký názov azda aj zaslúžilo. Lebo to všetko pomiešal v programe strany Jaroslaw Kaczyński.

„Možno sa mu to nebude páčiť, a tak nám zavolá, aby sme s tým skončili a budú predčasné voľby,“ vyhlásil J. Kaczyński na adresu Lecha, keď sa rokovalo o vláde. Prezident by si však nič také nedovolil. On by čakal na telefonát od Jaroslawa. Vie dobre, že jeho pričinením je tam, kde je. Starší brat svojho mladšieho stále chráni. Keď nemecký denník Tageszeitung napísal o Kaczyńských nepríjemnú satiru, Lech zrazu ochorel. Tak to aspoň na verejnosti prezentoval Jaroslaw. Preto sa aj poľská hlava štátu údajne nemohla zúčastniť na summite, na ktorom sa mala stretnúť vo Weimare s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom.

Kaczyński a Fico

Poľsko si teda ďalej naštrbilo vzťahy s Nemeckom akoby už nestačilo, že sa na súčasný kabinet s podozrením pozerá celá Európa. V tom má niečo spoločné nová slovenská vláda s tou poľskou. Naša situácia je však o niečo horšia. Váha Poľska je, jemne povedané, predsa len o niečo väčšia ako Slovenska. Okrem toho Jaroslaw Kaczyński nie je Robert Fico. Kým Fico sa ako sociálny demokrat spojil s notoricky neslávnymi stranami, ktoré už vládli, Kaczyński si vybral subjekty, ktoré síce sú viac ako kontroverzné, ale predsa len dostali svojich pár dní. Fico sa nemôže sťažovať, že jeho vláda ten čas nedostala. Všetci predsa vedia, ako sa SNS a HZDS správali, keď boli pri moci.

Výhodou Kaczyńského je aj to, že jeho PiS je v europarlamente súčasťou Únie za Európu národov. Kým vplyvní európski socialisti poriadne kritizujú Fica, Kaczyńskému z jeho skupiny nič také nehrozí. Okrem toho Fico si „pohneval“ aj Spojené štáty a to by Kaczyński nikdy neurobil.

Kaczyński ako Mesiáš?

Jaroslaw Kaczyński stavia svoje pôsobenie v politike na jednej veľkej výhode. On naozaj verí tomu, čo robí. Určite chce Poľsku dobre, veď pre túto krajinu dýcha a nespí. Problémom sa však javí fakt, že je len málokedy ochotný načúvať niekomu inému. Nemá totiž pochybnosti o svojej pravde. V tomto si dobre rozumie práve s predstaviteľmi Sebaobrany a Ligy poľských rodín. Ani oni si nerobia ťažkú hlavu z kritikov.

„V Poľsku je vláda, ktorá sa riadi mesianistickým konceptom,“ tvrdí známy český politológ Jiří Pehe. A je to veľmi presné. Zaváňa tým už názov strany, ktorú bratia Kaczyńskí založili. Právo a spravodlivosť. Dali si naozaj veľké ciele. Od nastolenia práva a spravodlivosti je už len krok k raju na Zemi. Koľko ľudí ho však naozaj chce?

Jaroslaw Kaczyński uvažuje v kategóriách dobra a zla. Politik by mal určite vedieť rozoznať čo je správne a čo nie, ale nezaškodilo by mu ani trocha pochybností a pokory. Tie totiž vedú k uvedomeniu si vlastnej omylnosti a chápaniu aj iných názorov.

Jaroslaw však bohorovne tvrdí: „Je vo mne čisté dobro,“ cituje jeho slová denník Gazeta Wyborcza. Svojim odporcom a spojencom na politickej scéne dáva podobné čierno-biele nálepky. Podľa jeho vyjadrenia pre Gazetu Wyborczu je v Janovi Rokitovi, jednom z lídrov opozičnej Občianskej platformy diabol a v predsedovi koaličnej Sebaobrany teraz víťazí dobro. J. Kaczyński chce proti zlu v spoločnosti bojovať v rámci prostriedkov, ktoré má demokratická vláda. Z jeho slov sa však skôr zdá, že by chcel použiť metódu ohňom a mečom.

 Permalink