„Vždy, keď má muž so ženou sex proti jej vôli, je to znásilnenie,“ povedal pre britský denník Guardian McNulty. „Ak napríklad nejaká žena tvrdí, že ju k prostitúcii prinútili, niet dôvodu predpokladať, že to nie je tak. V prípade, že s ňou má napriek tomu pohlavný styk, je to znásilnenie,“ vysvetľuje McNulty.
V Británii nie je platenie za sex trestné. Návrh zákona, ktorý by niečo také postihoval, zatiaľ na stole nie je. Jeho uplatňovanie by znamenalo tisícky žalôb. Kritici úvah o takejto legislatívnej norme argumentujú tým, že muž nemusí vedieť ako na tom žena, od ktorej požaduje sexuálne služby, je. Posledný prípad, keď polícia oslobodila 19 žien z masážneho salónu v Birminghame však svedčí o tom, že minimálne časť zákazníkov si jednoducho musí uvedomovať postavenie dievčat, ktoré ich obsluhujú. Dom mal zabednené okná a okolo bol elektrinou nabitý plot. To všetko len z jedinej príčiny - aby nikto neušiel. „Je nevyhnutné, aby mužov, ktorí mali sex s týmito vystrašenými dievčatami, zatkli a postavili pred súd,“ tvrdí bývalý britský minister pre európske záležitosti Denis MacShane, ktorý sa zaoberá problematikou pašovania ľudí.
Svet prostitútok má skutočne veľmi ďaleko od romantiky Julie Roberts a Richarda Gerea v Pretty Woman. Len v Londýne, kde žije približne 3,5 milióna mužov, až 80-tisíc z nich pravidelne za sex platí. To sú viac ako dve percentá. V počte 3,5 milióna sú pritom zarátaní všetci jedinci mužského pohlavia. Britská Metropolitná polícia predpokladá, že v krajine pôsobí asi 10-tisíc „kňažiek lásky“, ktoré sa k tejto „práci“ dostali proti svojej vôli. Tri štvrtiny z nich sú z pobaltských štátov, Afriky a z juhovýchodnej Ázie. K sexu ich nútia vyhrážkami, bitkou, podávaním drog. Za jeden deň sa na nich doslova vystrieda aj 30 mužov. Mnohé z dievčat majú pritom ledva 15 rokov.