Tento článok bol pôvodne napísaný pre dvojtýždenník MOSTY. Je tam aj iné zaujímavé čítanie, takže keď chcete, tak si ho kúpte. Za túto vetu si budem pýtať od šéfredaktora nejakú províziu. :)

Poľsko má za sebou bohatú históriu plnú víťazstiev aj porážok. V roku 1683 poľsko-litovský kráľ Ján III. Sobieski pomohol odraziť Turkov od Viedne a Európa našim severným susedom tlieskala. Už o niečo viac ako sto rokov si však silnejšie štáty Poľsko rozdelili ako kus koláča. To, že sa táto krajina nazýva stredoeurópskou veľmocou, nie je skutočne dané len jej veľkosťou, ale aj turbulentnými dejinami. Poliaci ich väčšinou celkom dobre poznajú, (minimálne z kníh Henryka Sienkiewicza) a sú na ne aj celkom hrdí. Terajšej vláde sa však zdá, že národ, ktorý jej dal dôveru spravovať veci verejné, nie je hrdý na svoju vlasť dostatočne. Prišla teda s iniciatívou nazvanou Patriotizmus zajtrajška.

Čím je táto snaha motivovaná? Potom, čo vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) podpísala dohodu o parlamentnej spolupráci s Ligou poľských rodín a Sebaobranou, sa už skutočne nemožno ubrániť dojmu, že motorom programu je takpovediac nacionalizmus dneška. Všetky tri politické zoskupenia by sa pravdepodobne celkom dobre zhodli s tretím prezidentom Spojených štátov amerických Thomasom Jeffersonom, ktorý svojho času povedal: „Strom slobody musí byť z času na čas zalievaný krvou vlastencov a tyranov.“ Potvrdzujú to aj slová Mareka Mutora, splnomocnenca vlády pre program Patriotizmus zajtrajška.

Opäť ich porazíme

„Keď Poliak myslí na vlastenectvo, vidí hneď barikády, odriekanie a otázku: bojovať alebo nebojovať. Tak nás formovala história. Chceme to zmeniť, nájsť odpoveď na otázku, čo znamená milovať vlasť teraz, keď sa biť netreba. Chceme dostať patriotizmus do hodnotového rebríčka,“ tvrdí M. Mutora. Pekné vety, len nie je isté, čo myslel tou ďalšou, v ktorej hovorí, aké projekty budú môcť získať štátny grant. „Bez šance sú nudné prednášky, ale napríklad taká inscenácia bitky pri Grünwalde je presne ten nápad, ktorý by bol najviac hodný financovania,“ zápalisto dodáva vládny splnomocnenec a aktívny skaut-katolík na internetovej stránke patriotyzmjutra.pl . Len na pripomenutie: v roku 1410 porazili poľsko-litovské vojská pri Grünwalde armádu Rádu nemeckých rytierov. Zdá sa, že bojovať ešte treba a poriadne. Dokonca aj nepriateľ a strom pokropený krvou by sa nejaký možno našiel. Pekný štátny grant, za ktorý sa dá predviesť, ako sme vtedy Nemcov „nakopali“, by určite potešil.

Sex doma, patriotizmus v škole

Na Patriotizmus zajtrajška zatiaľ vyčlenilo poľské ministerstvo kultúry na rok 2006 päť miliónov zlotých (približne 48,5 milióna Sk). Suma sa z rozhodnutia ministra kultúry Michała Ujazdowského môže ešte navýšiť. Pri tejto príležitosti vznikne tiež Národný inštitút výchovy. Program je určený predovšetkým mládeži, jej srdcia by mali zahorieť vlastenectvom, lebo ten v sebe skrýva hodnoty potrebné pre život. To tvrdí minister školstva Michał Seweryński.

„Keď ide o sexuálnu výchovu, majú prednosť rodičia, a škola im nemá právo nič predpisovať. Niečo iné je výchova k vlastenectvu. To je vec verejná. Preto sa tým školstvo, najmä štátne, musí zaoberať a prevziať v tom iniciatívu,“ cituje Seweryńského denník Gazeta Wyborcza. A aby v tom bolo úplne jasno: „Výchova mládeže sa musí opierať o kresťanské základy, ktoré sú spoločné pre všetkých Európanov,“ zdôraznil Seweryński. Pripomenul síce, že má ísť o hodnoty spoločné aj neveriacim, jeho slová ale musel žehliť štátny tajomník Jarosław Zieliński. Podľa neho sa v inštitúte budú stretávať všetky názorové prúdy a jeho cieľom bude vychovávať mládež tak, aby bola ukotvená v poľskej kultúre a tradícii, ale zároveň otvorená svetu. Pachuť ministerského výroku však ostala. Najmä preto, že výchovu vo vlasteneckom duchu pravdepodobne povedie Stanisław Sławiński. Pedagóg, ktorý pôsobil na dievčenskom katolíckom lýceu, a podľa ktorého treba deti „vychovávať k poslušnosti“, a ktorý neodmieta ani fyzické tresty, hoci ako napísal: „ak niekto aplikuje, mal by si uvedomiť možné nebezpečenstvo úrazu“.

Vlastenectvo je cnosťou zákerných

Možno prisilný citát Oscara Wilda, ale existuje obava, že na plány dnešnej poľskej vládnucej garnitúry sa hodí. Vlastenectvo nemusí byť nijakým strašiakom, vedúcim k prehnanému nacionalizmu. Byť hrdý na svoju krajinu a poznať jej kultúru a históriu nie je nič zlé, práve naopak. Možno to dokonca v dnešnom prostredí integrujúcej sa Európy nebolo nikdy dôležitejšie. Poľský model výchovy k patriotizmu však v sebe skrýva príliš veľa úskalí. Takto centrálne riadený projekt má svoje jednoznačné limity, ktoré sú dané osobami, ktoré ho povedú. Len ťažko sa ubrániť dojmu, že Patriotizmus zajtrajška bude presadzovať v prvom rade konzervatívno-kresťanské hodnoty. Aké možnosti budú mať rodičia, ktorým sa výchova v tomto duchu páčiť nebude? Možnosť indoktrinácie jediným názorom je príliš veľká nato, aby sa nad ňou len tak mávlo rukou. Ale možno to tak má byť a školy budú vychovávať ďalších a ďalších konzervatívnych voličov, ktorí dajú hlas tej správnej strane či stranám. To je však už trocha temná vízia budúcnosti.