"Sherlock Holmes vniesol do kriminálneho vyšetrovania množstvo znalostí. Mal legendárny talent pozorovať," povedal mi Joe Grebmeier, šéf polície v kalifornskom Greenfielde. "Netreba však zabúdať, že bol súkromný detektív. Znamená to, že sa neriadil pravidlami polície. Jeho závery by väčšina súdov neprijala," myslí si fanúšik diel so Sherlockom Holmesom.

Na postavu Arthura Conana Doyla by podľa Grebmeiera mohol čakať v praxi aj ďalší ťažký oriešok - vypočúvanie zločincov. "Keďže vedel pozorovať, dokázal by odhaliť klamstvo. Lenže nebol dostatočne empatický, a to je v realite problém. Kriminálnici sa často nepriznávajú ani v prípade, keď im predložíte dôkazy. Vypočúvajúci sa do nich musí vcítiť, vytvoriť si s podozrivým vzťah. Potom získa dobrovoľné priznanie," vysvetľuje policajný profesionál.

Aj historička kriminalistiky E. J. Wagnerová pripomína, že Holmes mal skvelý cit pre pozorovanie detailov a dôkladnú obhliadku miesta činu. "Spolu s jeho znalosťami chémie to bolo kľúčové pre policajnú prácu koncom 19. storočia. Keď som sa zaoberala dejinami forenznej vedy, bolo fascinujúce objaviť, ako bol Holmesov prístup užitočný pre vyšetrovanie. Britský detektív bol však príliš všeobecne zameraný. Dnes je forenzná veda špecializovaná, niekto je expert na biológiu, iný na chémiu, ďalší na obhliadku tela. Okrem toho Holmes pracoval najmä sám a policajná robota si vyžaduje tímový prístup," opísala mi detektívove silné a slabé stránky autorka knihy Veda Sherlocka Holmesa.

Laura Snyderová z Univerzity svätého Jána v New Yorku tvrdí, že Conan Doyle svoju najznámejšiu postavu staval na predstavách o vedeckých metódach v 19. storočí. "Pravdepodobne však aj Holmes ovplyvnil názor verejnosti," myslí si autorka článku Sherlock Holmes: Vedecký detektív.

"Na forenznú vedu sa ľudia v Británii v tom čase pozerali negatívne. Aj pre prípady, ako bola v roku 1859 kauza Thomasa Smethursta. Odsúdili ho za to, že otrávil ženu. Neskôr však hlavný toxikológ musel priznať, že nesprávne zistil prítomnosť arzénu v tele obete. Príbehy Sherlocka Holmesa prinášajú oveľa pozitívnejší pohľad na forenznú vedu. Ukazujú, ako je možné krok za krokom zločincov chytiť a usvedčiť," povedala mi Snyderová.

Holmes sa po prvý raz objavil v roku 1887 v románe Štúdia v červenom. V súčasnosti by postrach londýnskych zločincov mohol ísť v stopách známych seriálov CSI: Kriminálka Las Vegas, Miami a New York. Tie predstavujú atraktívnym spôsobom svet forenzných vedcov. "Holmes by bol výnimočným šéfom kriminalistického laboratória, ale len v prípade, že by mal právomoc vydávať všetky rozkazy," myslí si Wagnerová.

V laboratóriu CSI vidí Holmesa aj Grebmeier. "Rovnako dobre by sa však uplatnil ako odborník na vytváranie profilov zločincov. Bol hádam prvý, kto tento postup využíval pri riešení prípadov."

Vyšlo v denníku Pravda 31. 12. 2009